 |
Čiastočné zatmenie Mesiaca 7. augusta 2017.
V pondelok 7. augusta 2017 bude u nás po západe Slnka pozorovateľné čiastočné zatmenie Mesiaca. Mesiac u nás vychádza 7.8.2017 okolo 20:05 SELČ. Maximum zatmenia s veľkosťou 24,6% nastane okolo 20:20 SELČ nad východojuhovýchodným obzorom (v azimute 116°).
|
 |
Malý ruský satelit Mayak (2017)
Už pred rokom sa hovorilo, že skupina ruských inžinierov chce vyslať na obežnú dráhu nový satelit Mayak (Maják), ktorý by mal žiariť ako najjasnejšia hviezda. Dnes 14.7.2017 ho na obežnú dráhu z kozmodrómu Bajkonur vyniesla raketa Sojuz-2.1а spolu so 72 ďalšími satelitmi.
|
 |
Výrazná slnečná škvrna AR2665 (2017)
Aktivita Slnka postupne klesá, no naša hviezda vie napriek tomu prekvapiť. Skupina slnečných škvŕn označená poradovým číslom AR2665 „narástla“ v heliografickej dĺžke na rozmer až 120 000 km.
|
 |
20. výročie pristátia sondy Mars Pathfinder (2017)
V roku 1997 misia Mars Pathfinder s prvým pohyblivým robotickým vozidlom Sojourner na palube, otvorila novú kapitolu výskumu červenej planéty.
|
 |
Sezóna nočných svietiacich mrakov (NLC) začala (2017)
Nevýrazné nočné svietiace mraky sa objavili večer 24. júna 2017 nízko nad severozápadným obzorom .
|
 |
Deň letného slnovratu (2017)
V roku 2017 nastáva letný slnovrat 21. júna o 6 hod. 24 min. SELČ. Týmto dňom sa na severnej pologuli začína astronomické leto, na južnej astronomická zima. Ekliptikálna dĺžka Slnka je práve 90° a kulminuje na obratníku Raka (23°27´N).
|
 |
Opakovanie supersplnov a mikrosplnov Mesiaca (2017)
Po siedmych lunáciách od posledného supersplnu sme sa dočkali mikrosplnu Mesiaca. Spln 9.6.2017 nastal blízko apogea Zeme.
Pojmy super a mikrospln pochádzajú z „modernej“ astrológie. To však nemusí byť dôvod, aby sme sa týmto zaujímavým pozorovaniam vyhýbali.
|
 |
Mikrospln Mesiaca alebo mikromoon (2017)
Najbližší spln, 9. 6. 2017 bude z kategórie mikrosplnov a Mesiac bude na oblohe menší ako inokedy.
|
 |
Venuša na pravé poludnie (2017)
Cez deň pochopiteľne okrem Slnka a Mesiaca voľným okom na jasnej oblohe si už nič zvláštne nevšimneme. Ale nemusí to tak byť vždy. Napríklad planétu Venušu môžeme pozorovať dokonca aj na pravé poludnie.
|
 |
Stalo sa pred 45 rokmi – začiatok vesmírnej spolupráce (2017)
24. mája 1972 bola v Moskve podpísaná dohoda medzi prezidentom USA Richardom Nixonom a predsedom Rady ministrov ZSSR Alexejom Kosyginom o kozmickom experimente na obežnej dráhe Zeme.
|
 |
Supernova 2017eaw v galaxii NGC 6946 (2017)
Jasná supernova v galaxii NGC 6946.
|
 |
Pozorujte úkazy Galileiho mesiacov! (2017)
Krátke letné noci môžu v týchto rokoch astronómom – amatérom spestriť pozorovania zaujímavých úkazov v sústave Jupitera a jeho Galileiho mesiacov.
|
 |
Zákryt Aldebarana Mesiacom 28.4.2017
Pozorovanie zákrytov hviezd Mesiacom má u nás dlhú tradíciu. Kým v minulosti prispelo ku posilneniu heliocentrizmu a spresneniu polôh Mesiaca, v súčasnosti môže viac povedať o vlastnostiach hviezd a viacnásobných hviezdnych sústav.
|
 |
50. výročie smrti Vladimíra Komarova (2017)
Tento rok si pripomíname 50. výročie od tragickej smrti sovietskeho kozmonauta Vladimíra Komarova. Kozmonaut Vladimir Komarov sa stal oficiálne prvou obeťou letov vtedajšej sovietskej kozmonautiky a dobýjania vesmíru vôbec.
viac...
|
 |
Dolná konjunkcia Venuše so Slnkom (2017)
Aktualizované o nové fotografie Venuše po dolnej konjunkcii.
25. marca 2017 nastane dolná konjunkcia Venuše so Slnkom. Venuša prejde asi 7° nad slnečným diskom a stane sa z Večernice Zorničkou.
|
 |
80. narodeniny prvej ženy vo vesmíre (2017)
Valentina Vladimirovna Tereškovová - sovietska kozmonautka, ktorá v júni 1963 v kabíne Vostoku 6 ako prvá žena v histórii navštívila obežnú dráhu Zeme. Narodila sa 6. marca 1937 v dedinke Maslennikovo, v Jaroslavlianskej oblasti dnešného Ruska.
|
 |
Kométa 2P/Encke (2017)
Tradícii pomenovávať kométy menom objaviteľa sa vymyká doteraz iba päť telies; jedno z nich je i periodická kométa 2P/Encke. Po objave periodicity komét E. Halleym (1P/Halley) sa na druhé miesto v katalógu dostala počtom pozorovaných návratov k Slnku práve táto kométa.
|
 |
"Utajené" polotieňové zatmenie Mesiaca (2017)
Aktualizované!
Polotieňové zatmenie Mesiaca z 10. na 11. februára 2017 máme za sebou. Čo sa podarilo a čo nie nájdete v tomto článku.
|
 |
Prvý biely trpaslík – Sírius B (2017)
31. januára 1862 Alvan Graham Clark, americký astronóm a zhotoviteľ veľkých astronomických refraktorov, objavil prvého známeho bieleho trpaslíka, súputníka najjasnejšej hviezdy oblohy, hviezdu Sírius B.
|
 |
Štyri „vlasatice“, dvaja vytrvalci a jedna krásna jasná noc (2017)
Nestáva sa často, že na oblohe nájdete hneď štyri jasné kométy naraz. Vďaka dvom šikovným fotografom vám ich teraz môžeme priniesť na niekoľkých fotografiách.
|
 |
Polotieňové zatmenie Mesiaca 10. – 11. 2. 2017
V noci z 10. na 11. februára 2017 nastane po miestnej polnoci spln, sprevádzaný polotieňovým zatmením Mesiaca.
|
 |
Nie je halo ako halo (2017)
Halové javy sú optické úkazy, ktoré vznikajú okolo Slnka, Mesiaca, dokonca aj okolo Venuše, v podobe kruhov, oblúkov, čiar. Pekné halové javy sme mohli na oblohe pozorovať pri západe slnka 16. januára 2017.
|
 |
„Prepánajána, čo to tam tak svieti?“ (2017)
Nezvyčajne jasný objekt nad juhozápadným obzorom! Rúti sa na nás nejaký asteroid, kométa či nebodaj hviezda? Padá nejaký satelit? UFO? Čo to je? Hlavne žiadnu paniku! Nechajte sa očariť prekrásnou Venušou.
|
 |
Zomrel Eugene Andrew Cernan (* 14. 3. 1934 - † 16.1.2017)
Včera 16.1.2017 nás zasiahla smutná správa o smrti významnej osobnosti svetovej kozmonautiky, zatiaľ posledného človeka, ktorý zanechal svoje stopy na Mesiaci. Vo veku 82 rokov zomrel americký astronaut so slovenskými koreňmi - Eugene Andrew Cernan (* 14. 3. 1934 - † 16.1.2017).
|
 |
Návrat kométy 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková (2017)
Kométu objavil 3. decembra 1948 Minoru Honda ako difúzny objekt 9. magnitúdy v súhvezdí Hydry. Objav po troch dňoch potvrdili Antonín Mrkos a Ľudmila Pajdušáková z Observatória na Skalnatom Plese.
|
 |
Výročie úmrtia Edmonda Halleyho (2017)
Dňa 14. januára 2017 uplynie 275 rokov od úmrtia významného anglického astronóma matematika, fyzika a meteorológa Edmonda Halleyho.
|
 |
Rok 2016 bude o jednu sekundu dlhší! (2016)
Rok 2016 je síce podľa pravidiel Gregoriánskej reformy priestupný, no priestupná sekunda s týmto nemá nič spoločné. Tá je spojená s nepravidelnou rotáciou našej Zeme okolo svojej osi.
viac...
|
|
|
Superspln Mesiaca 14. 11. 2016
Očakávaný superspln Mesiaca nastane 14.11.2016 o 14:52 SEČ. Mesiac uvidíme väčší a jasnejší ako inokedy.
|
 |
Možné gejzíry na mesiaci Európa (2016)
Pred pár desiatkami minút NASA na ohlásenej tlačovej konferencii uviedla, že na Jupiterovom mesiaci Európa sa pravdepodobne nachádzajú gejzíry vodnej pary. Po výskume pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu (HST), to naznačujú výsledky dvoch rozdielnych metód ich detekcie.
|
 |
A je tu koniec... (2016)
Po viac ako dvanástich rokoch sa výnimočná misia sondy Rosetta blíži ku svojmu koncu. V piatok 30. septembra 2016 o 12:40 SELČ sonda dopadne na povrch kométy 67P/Churyumov–Gerasimenko.
|
 |
170 rokov od objavu planéty Neptún (2016)
23. septembra 1846 objavil na observatóriu v Berlíne 24 cm refraktorom Johann Gottfried Galle planétu Neptún, blízko polohy predpovedanej Urbanom Le Veriérom. Objav Neptúna je dodnes považovaný za triumf klasickej nebeskej mechaniky!
|
 |
Našiel sa stratený modul PHILAE
Modul PHILAE, stratený na povrchu kométy 69P/Churyumov-Gerasimenko, sa konečne našiel. Po siedmych hodinách voľného pádu zo sondy dopadol modul rýchlosťou asi 1m/s v oblasti „Agilkia“ a po dvoch „skokoch“ uviazol v hlbokej rokline na okraji planiny „Abydos“.
|
 |
Tesná konjunkcia Venuše s Jupiterom 27. augusta 2016
Keďže pri najväčšom priblížení boli u nás planéty už hlboko pod obzorom, naša voľba na ich pozorovanie padla na 27. augusta, krátko pred ich západom.
|
 |
"Veľký kozmický výkričník" (2016)
Žiť pred tak 150 rokmi, mali by sme predvčerom večer vážny dôvod na rozmýšľanie. V súhvezdí Škorpióna nám z neba hrozil veľký výkričník; planéty Saturn a Mars nad jasnou hviezdou Antares.
|
 |
Juno v cieli svojej cesty (2016)
Už 5. Júla 2016 čaká sondu Juno „veľké finále“ - navedenie na obežnú dráhu planéty Jupiter. Tým sa pre sondu začne misia, ktorá bude mať za cieľ nahliadnuť pod pokrývku Jupiterovej hustej atmosféry a poodhaliť nám jej tajomstvá.
|
 |
Hmlovina M42 v 3D
Videli ste už vesmír v 3D? Fotografiu Veľkej hmloviny v Orióne alebo M42 (autori fotografie Ján Mäsiar a Marek Harman) spracoval do kvázi 3D zobrazenia Marek Harman. Vzdialenosti jednotlivých hviezd a častí objektu sú fiktívne, nie sú reálne.
|
