Zaujímavosti

Medzihviezdny nomád A/2017 U1 (2017)

Pozorovatelia na observatóriu Pan-STARRS objavili 18. októbra 2017 teleso s podozrivou dráhou, letiace rýchlosťou 26 km/s zo smeru od hviezdy Vega. Všetko poukazuje na medzihviezdny pôvod tohto neobyčajného telesa.

Odborná činnosť X/2017

Zhrnutie odbornej činnosti za október 2017.

Lajka - prvý pozemšťan vo vesmíre (2017)

Necelý mesiac po vypustení prvej umelej družice Sputnik 1 ho nasledoval Sputnik 2 s prvým živým tvorom na palube. Sučka Lajka sa tak stala „nesmrteľnou“, hoci smutný koniec ju dostihol už pár hodín po štarte.

Jesenná obloha (2017)

Jesenná obloha umožňuje pozorovateľovi postupne sledovať množstvo súhvezdí - od letných večer až po jarné nad ránom. 

Desať dní, ktoré otriasli kalendárom (2017)

Práve v týchto dňoch si pripomíname Gregoriánsku reformu Juliánskeho kalendára. V štyroch krajinách, ktoré ju hneď akceptovali, nasledoval hneď po štvrtku 4.10.1582 piatok 15.10.1582.

Odrazy Slnka od geostacionárnych družíc (2017)

Obdobie blízko po rovnodennosti je u nás charakteristické aj mimoriadnymi úkazmi na oblohe – odrazmi Slnka od slnečných panelov družíc na geostacionárnych dráhach.

Odborná činnosť IX/2017

Zhrnutie odbornej činnosti za sepember 2017.

60 rokov od Sputnika 1 (2017)

Ešte to nie je tak dávno, keď ľudstvo o letoch do vesmíru mohlo len snívať. V súčasnej dobe pravidelne vynášame umelé družice na obežnú dráhu okolo Zeme, dopravujeme do vesmíru astronautov, či vysielame sondy k vzdialeným planétam slnečnej sústavy. Toto všetko spustila neveľká lesklá guľa s anténkami pred šesťdesiatimi rokmi - 4. októbra 1957.

Jesenná rovnodennosť: Teória a skutočnosť (2017)

V druhej dekáde septembra každoročne nastáva deň jesennej rovnodennosti. V roku 2017 tento okamih pripadá na 22. septembra o 22:02 SELČ.

Koniec veľkého dobrodružstva misie Cassini (2017)

Po dvadsaťročnom pobyte vo vesmíre a trinástich rokoch na obežnej dráhe okolo planéty Saturn sa 15. septembra 2017 skončí jedna z najúspešnejších misií v dejinách kozmonautiky.

Skupiny AR2673 a AR2674 viditeľné na Slnku aj voľným okom! (2017)

Slnko je už pár rokov po maxime 24 slnečného cyklu a napriek tomu sa na ňom vyskytujú veľké škvrny viditeľné aj voľnými očami.

Rozlúčka Jupitera s večernou oblohou (2017)

V piatok 25.augusta.2017 sa celkom fotogenicky, konjunkciou s Mesiacom štyri dni po nove, rozlúčil Jupiter s večernou súmračnou oblohou. Hlavnou atrakciou večerných pozorovaní sa teraz na nejaký čas stane Saturn.

Úplné zatmenie Slnka 21. augusta 2017

V pondelok 21. augusta nastalo úplné zatmenie Slnka, pri ktorom sa pás totality tiahol naprieč celými Spojenými štátmi americkými. Krajská hvezdáreň v Žiline vám vďaka finančnej podpore Žilinského samosprávneho kraja prináša autentické fotografie tohto výnimočného astronomického úkazu.

Krásne čiastočné zatmenie Mesiaca 7. augusta 2017

Počasie našťastie nesklamalo a tak vám prinášame zopár fotografií z čiastočného zatmenia Mesiaca 7. augusta 2017.

Odborná činnosť VII/2017

Zhrnutie odbornej činnosti za júl 2017.

Perzeidy 2017

Žiaľ, tohto roku tento letný meteorický roj s maximom činnosti 12.-13. augusta nemá príliš priaznivé podmienky na pozorovanie. Ak vás to neodradí a chcete Perzeíd vidieť čo najviac, potrebujete jasnú oblohu a vhodné miesto na pozorovanie. 

Čiastočné zatmenie Mesiaca 7. augusta 2017.

V pondelok 7. augusta 2017 bude u nás po západe Slnka pozorovateľné čiastočné zatmenie Mesiaca. Mesiac u nás vychádza 7.8.2017 okolo 20:05 SELČ. Maximum zatmenia s veľkosťou 24,6% nastane okolo 20:20 SELČ nad východojuhovýchodným obzorom (v azimute 116°).

Malý ruský satelit Mayak (2017)

Už pred rokom sa hovorilo, že skupina ruských inžinierov chce vyslať na obežnú dráhu nový satelit Mayak (Maják), ktorý by mal žiariť ako najjasnejšia hviezda. Dnes 14.7.2017 ho na obežnú dráhu z kozmodrómu Bajkonur vyniesla raketa Sojuz-2.1а spolu so 72 ďalšími satelitmi.

Výrazná slnečná škvrna AR2665 (2017)

Aktivita Slnka postupne klesá, no naša hviezda vie napriek tomu prekvapiť. Skupina slnečných škvŕn označená poradovým číslom AR2665 „narástla“ v heliografickej dĺžke na rozmer až 120 000 km.

Odborná činnosť VI/2017

Zhrnutie odbornej činnosti za jún 2017.

20. výročie pristátia sondy Mars Pathfinder (2017)

V roku 1997 misia Mars Pathfinder s prvým pohyblivým robotickým vozidlom Sojourner na palube, otvorila novú kapitolu výskumu červenej planéty.
viac...

Sezóna nočných svietiacich mrakov (NLC) začala (2017)

Nevýrazné nočné svietiace mraky sa objavili večer 24. júna 2017 nízko nad severozápadným obzorom .
viac...

Deň letného slnovratu (2017)

V roku 2017 nastáva letný slnovrat 21. júna o 6 hod. 24 min. SELČ. Týmto dňom sa na severnej pologuli začína astronomické leto, na južnej astronomická zima. Ekliptikálna dĺžka Slnka je práve 90° a kulminuje na obratníku Raka (23°27´N). 

Opakovanie supersplnov a mikrosplnov Mesiaca (2017)

Po siedmych lunáciách od posledného supersplnu sme sa dočkali mikrosplnu Mesiaca. Spln 9.6.2017 nastal blízko apogea Zeme.
Pojmy super a mikrospln pochádzajú z „modernej“ astrológie. To však nemusí byť dôvod, aby sme sa týmto zaujímavým pozorovaniam vyhýbali. 

Mikrospln Mesiaca alebo mikromoon (2017)

Najbližší spln, 9. 6. 2017 bude z kategórie mikrosplnov a Mesiac bude na oblohe menší ako inokedy.

Venuša na pravé poludnie (2017)

Cez deň pochopiteľne okrem Slnka a Mesiaca voľným okom na jasnej oblohe si už nič zvláštne nevšimneme. Ale nemusí to tak byť vždy. Napríklad planétu Venušu môžeme pozorovať dokonca aj na pravé poludnie. 

Stalo sa pred 45 rokmi – začiatok vesmírnej spolupráce (2017)

24. mája 1972 bola v Moskve podpísaná dohoda medzi prezidentom USA Richardom Nixonom a predsedom Rady ministrov ZSSR Alexejom Kosyginom o kozmickom experimente na obežnej dráhe Zeme.

Supernova 2017eaw v galaxii NGC 6946 (2017)

Jasná supernova v galaxii NGC 6946. 

Pozorujte úkazy Galileiho mesiacov! (2017)

Krátke letné noci môžu v týchto rokoch astronómom – amatérom spestriť pozorovania zaujímavých úkazov v sústave Jupitera a jeho Galileiho mesiacov.

Zákryt Aldebarana Mesiacom 28.4.2017

Pozorovanie zákrytov hviezd Mesiacom má u nás dlhú tradíciu. Kým v minulosti prispelo ku posilneniu heliocentrizmu a spresneniu polôh Mesiaca, v súčasnosti môže viac povedať o vlastnostiach hviezd a viacnásobných hviezdnych sústav.

50. výročie smrti Vladimíra Komarova (2017)

Tento rok si pripomíname 50. výročie od tragickej smrti sovietskeho kozmonauta Vladimíra Komarova. Kozmonaut Vladimir Komarov sa stal oficiálne prvou obeťou letov vtedajšej sovietskej kozmonautiky a dobýjania vesmíru vôbec. 

viac...

Dolná konjunkcia Venuše so Slnkom (2017)

Aktualizované o nové fotografie Venuše po dolnej konjunkcii.

25. marca 2017 nastane dolná konjunkcia Venuše so Slnkom. Venuša prejde asi 7° nad slnečným diskom a stane sa z Večernice Zorničkou.

80. narodeniny prvej ženy vo vesmíre (2017)

Valentina Vladimirovna Tereškovová - sovietska kozmonautka, ktorá v júni 1963 v kabíne Vostoku 6 ako prvá žena v histórii navštívila obežnú dráhu Zeme. Narodila sa 6. marca 1937 v dedinke Maslennikovo, v Jaroslavlianskej oblasti dnešného Ruska.  

Kométa 2P/Encke (2017)

Tradícii pomenovávať kométy menom objaviteľa sa vymyká doteraz iba päť telies; jedno z nich je i periodická kométa 2P/Encke. Po objave periodicity komét E. Halleym (1P/Halley) sa na druhé miesto v katalógu dostala počtom pozorovaných návratov k Slnku práve táto kométa.

"Utajené" polotieňové zatmenie Mesiaca (2017)

Aktualizované!

Polotieňové zatmenie Mesiaca z 10. na 11. februára 2017 máme za sebou. Čo sa podarilo a čo nie nájdete v tomto článku.

Prvý biely trpaslík – Sírius B (2017)

31. januára 1862 Alvan Graham Clark, americký astronóm a zhotoviteľ veľkých astronomických refraktorov, objavil prvého známeho bieleho trpaslíka, súputníka najjasnejšej hviezdy oblohy, hviezdu Sírius B.

Štyri „vlasatice“, dvaja vytrvalci a jedna krásna jasná noc (2017)

Nestáva sa často, že na oblohe nájdete hneď štyri jasné kométy naraz. Vďaka dvom šikovným fotografom vám ich teraz môžeme priniesť na niekoľkých fotografiách.

Polotieňové zatmenie Mesiaca 10. – 11. 2. 2017

V noci z 10. na 11. februára 2017 nastane po miestnej polnoci spln, sprevádzaný polotieňovým zatmením Mesiaca.

Nie je halo ako halo (2017)

Halové javy sú optické úkazy, ktoré vznikajú okolo Slnka, Mesiaca, dokonca aj okolo Venuše, v podobe kruhov, oblúkov, čiar. Pekné halové javy sme mohli na oblohe pozorovať pri západe slnka 16. januára 2017.

„Prepánajána, čo to tam tak svieti?“ (2017)

Nezvyčajne jasný objekt nad juhozápadným obzorom! Rúti sa na nás nejaký asteroid, kométa či nebodaj hviezda? Padá nejaký satelit? UFO? Čo to je? Hlavne žiadnu paniku! Nechajte sa očariť prekrásnou Venušou.

Zomrel Eugene Andrew Cernan (* 14. 3. 1934 - † 16.1.2017)

Včera 16.1.2017 nás zasiahla smutná správa o smrti významnej osobnosti svetovej kozmonautiky, zatiaľ posledného človeka, ktorý zanechal svoje stopy na Mesiaci. Vo veku 82 rokov zomrel americký astronaut so slovenskými koreňmi - Eugene Andrew Cernan (* 14. 3. 1934 - † 16.1.2017).

Návrat kométy 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková (2017)

Kométu objavil 3. decembra 1948 Minoru Honda ako difúzny objekt 9. magnitúdy v súhvezdí Hydry. Objav po troch dňoch potvrdili Antonín Mrkos a Ľudmila Pajdušáková z Observatória na Skalnatom Plese.

Hmlovina M42 v 3D

Videli ste už vesmír v 3D? Fotografiu Veľkej hmloviny v Orióne alebo M42 (autori fotografie Ján Mäsiar a Marek Harman) spracoval do kvázi 3D zobrazenia Marek Harman. Vzdialenosti jednotlivých hviezd a častí objektu sú fiktívne, nie sú reálne. 

 

SVIEŤME SI NA CESTU...NIE NA HVIEZDY!

5. ročník medzinárodnej ČeskoSlovenskej fotografickej súťaže so zameraním na problematiku svetelného znečistenia, ktorú vyhlasujú Slovenská ústredná hvezdáreň a Česká astronomická společnost v spolupráci s ďalšími astronomickými subjektami, má svojich víťazov. Najlepšie fotografie tohto ročníka nájdete tu.
 

Virtuálna prehliadka kupoly

Ak ste ešte neboli u nás na Kysuckej hvezdárni na pozorovaní, pozrite si, aké prístroje používame v kupole napozorovanie vesmíru. Autorom animácie je Marek Harman.
 

Pozorovateľňa na Malom diele v Žiline

Začlenením bývalej Považskej hvezdárne v Žiline do Kysuckej hvezdárne nám pribudli do správy budovy v Žiline. Pre pozorovanie objektov hviezdnej oblohy je využívaná budova s odsuvnou strechou (bielo modrý objekt za kupolou) na Pozorovateľni na Malom diele v Žiline. Autorom animácie je Marek Harman.


Staršie zaujímavosti nájdete v našom archíve.