V stredu ráno 6.6.2012 budeme môcť pozorovať vzácny astronomický úkaz - prechod Venuše popred slnečný disk. Hoci z nášho územia bude viditeľný len jeho záver, bude to pre nás všetkých posledná príležitosť a preto si to netreba nechať ujsť!

Prechod alebo tranzit nastáva, keď sa planéta nachádza presne medzi Slnkom a Zemou. Keďže rovina obehu Venuše je oproti Zemskej naklonená, pri pohľade zo Zeme zvyčajne prejde planéta počas obehu ponad alebo popod slnečný disk. Len v  prípade, že sa planéta nachádza v blízkosti tzv. uzla dráhy, teda priesečníka jej obežnej dráhy a dráhy Zeme, možno z povrchu Zeme pozorovať postupujúci tmavý kotúčik Venuše na pozadí jasného slnečného disku. Celý úkaz trvá aj niekoľko hodín, preto ho možno pozorovať z celej časti Zeme, kde je počas neho Slnko nad obzorom.

Prechod Venuše je pomerne vzácny úkaz odohrávajúci sa 4 krát v intervale 243 rokov. Podľa vzoru 105,5; 8; 121,5 a 8 rokov. Počas tohto obdobia nastanú dve dvojice prechodov, jedna dvojica v decembri a druhá v júni. Posledná decembrová dvojica sa odohrala v rokoch 1974 a 1882 a v roku 2004 prvý z júnových prechodov. Dňa 5. - 6.6.2012 nastane druhý z dvojice júnových prechodov. Po ňom bude nasledovať 105,5 rokov dlhá pauza do roku 2117.



V minulosti mali pozorovania prechodov veľký význam pri overovaní správnosti Keplerových zákonov pohybu planét, určovaní vzdialenosti Zem – Slnko a tým aj charakteristík Slnka a ďalších telies slnečnej sústavy. Johannes Kepler predpovedal prechody Merkúra a Venuše na rok 1631. Kým tranzit Merkúra bol pozorovaný, vďaka nepresnostiam v Rudolfínskych tabuľkách tranzit Venuše nastal deň pred predpovedaným dátumom a  bolo ho možné pozorovať len z časti Európy. Preto prvé úspešne predpovedané pozorovanie pochádza z roku 1639 a uskutočnil ho Jeremiah Harrock. Pri ďalšom prechode v roku 1761 pozorovalo úkaz už 120 pozorovateľov po celom svete. Práve počas tohto prechodu ruský vedec Michail V. Lomonosov pri pozorovaní objavil atmosféru Venuše. Asi najznámejšou expedíciou za prechodom z roku 1769 bola prvá plavba kapitána Jamesa Cooka na Tahiti, ale spomeňme i úspešnú expedíciu slovenského rodáka Maximiliána Hella na dánsky ostrov Vardö, kde sa mu po dlhých prípravách podarilo tranzit úspešne pozorovať a získať výsledky len málo odlišné od tých dnešných. Hell pôsobil ako riaditeľ viedenskej univerzitnej hvezdárne, stal sa cisársko-kráľovským astronómom a túto funkciu vykonával až do konca života. Dnes nesie jeho meno Hvezdáreň a planetárium v Žiari nad Hronom.