Jesenné pranostiky (2013)

Mnohé o nastávajúcej jeseni a zime nám má podľa pranostík prezradiť počasie na Václava a Michala. Že to už dávno neplatí?  Nevadí, zostáva to peknou tradíciou.
 
V ľudových pranostikách existuje v priebehu kalendárneho roka niekoľko významných dátumov (tradične označených menami svätých z liturgického kalendára), ktoré počasím v tento deň predpovedajú charakter budúcich dlhodobých období. Nakoľko sa na ne dá spoľahnúť v dnešnej dobe?
 
Hoci v našom kalendári zostal iba zlomok pôvodných mien z cirkevného kalendára, mnohé zostali v tradícii ako spoľahlivá predpoveď charakteru počasia. Kto by nepoznal Hromnice (chumelica – čakaj jar, ak je jasno – ešte dlho bude zima), Juraja (pred Ďurom rosa, pred Michalom mráz), "troch zamrznutých", Medarda (40 dní kvapká), Vavrinca (slnečno – pekná jeseň), Martina (a Kataríny; tieto dni na ľade, Vianoce na blate) či Ondreja (sto dní so snehom). Pretože ani renomované vedecké inštitúty nedokážu predpovedať počasie na viac ako 10 dní a po suchom a horúcom lete prichádza premenlivá jeseň, netrpezlivo očakávame  ďalšie z významných dní, ktoré nám prezradia budúci charakter počasia. Václav až do zimy a  Michal až po budúce leto!
 
Svätováclavské počasie  obvykle štartuje príjemné „babie“ (aj pavúčie) leto. To trvá extrémne od 7 až do 16 dní s priemerom  okolo 12 dní (častokrát s krátkou prestávkou), ktorá sa za sezónu môže aj zopakovať. Podľa pranostík praje vínu, repe a dozrie počas neho každá plánka. Akákoľvek odchýlka v počasí v deň sv. Václava  sa podľa pranostík rovnako nepriaznivo premietne do charakteru celej jesene! V iných európskych krajinách má babie leto aj iných patrónov; Mórica (22.9.) alebo Denisa (9.10.) vo Francúzsku, leto Michaela (29.9.) alebo až Všetkých svätých (1.11.) v Nemecku či Lukáša (18.10.) v Anglicku. Zo Severnej Ameriky je v tomto období známe leto indiánske, často aj s dvoma reprízami, ktoré domorodci využívali najmä na prípravu paliva a zásob na zimu.
 
Na rozdiel od pranostík svätováclavských si michalské (29.9.) pranostiky jesene takmer nevšímajú a zaoberajú sa zimou, či po nej nasledujúcimi obdobiami. Deň sv. Michala (v liturgickom kalendári spolu s Gabrielom a Rafaelom; archanjelmi) je tak významný kritický deň v ľudovej prognostike! Koľko dní pred Michalom mrzne, toľko ich bude aj po Filipovi a Jakubovi (podľa liturgického kalendára 3.mája). Tuhú zimu predpovedá nielen jasná noc pred Michalom, ale aj padanie žaluďov v tento deň. Súčasne táto situácia predpovedá dobrú úrodu obilia v nasledujúcom roku. Naopak hmlistá (a teplá) noc pred Michalom veští neskorý nástup zimy, aj napriek pranostike na nasledujúci deň: Na svätého Hieronýma (30.9.) sťahuje sa ku nám zima.
 
Aké bude počasie koncom septembra? Na dlhodobé predpovede (u nás!) sa netreba spoliehať, ale nájdete ich napríklad na stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu alebo aj na nórskej stránke www.yr.no. Veľmi dobrá je trojdňová podrobná predpoveď, z dlhodobej sa dá akceptovať tak 5 – 6 dní.
 
Podľa tejto predpovede sa počasie bude lepšiť a možno aj tento rok privítame na svätého Václava ( † 28.9. 936) pravé babie leto a následná noc nám napovie, aká bude tohtoročná zima.

 
RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline