Po poludní nášho času 21. októbra nastane maximum pravidelného meteorického roja – Orioníd. Ich materským telesom je kométa 1P/Halley.

 

Ku dráhe asi najslávnejšej kométy (pozorovanej v perihéliu pri každom obehu s periódou 76 rokov od r. 240 pred n.l.)  sa Zem približuje na svojej pravidelnej ceste okolo Slnka každoročne dvakrát. Okolo 5. mája stretávame najviac jej drobných úlomkov a prachu v atmosfére Zeme v podobe meteorického roja  η – Akvaríd. S ohľadom na ročné obdobie je tento roj u nás iba ťažko pozorovateľný; radiant je blízko Slnku a vychádza krátko pred jeho východom. Väčšou príležitosťou je priblíženie Zeme ku druhému uzlu dráhy kométy, ktoré pozorujeme pri dĺžke Slnka 208° (v roku 2012 to je 21.10. po 14 hod. UT) ako meteorický roj Orioníd.

 

Tohtoročné pozorovacie podmienky však Orionidám neprajú. Jasný Mesiac (tesne po splne, 92% celkového osvetlenia) vychádza u nás asi o 19:10 SEČ. Radiant roja (α = 6h 20m, δ = +16°, približne v strede medzi hviezdami Alhena (γ GEM) a ξ ORI) je od neho vzdialený iba  30° a bude významne rušiť pozorovanie po celú noc. Najväčší počet meteorov roja možno očakávať krátko po piatej hodine ráno, tesne pred svitaním. Očakávaná frekvencia (prepočítaná na pozorovateľa s radiantom v zenite a na ideálne podmienky) je 25 meteorov za hodinu. Blízko radiantu Orioníd je súčasne v činnosti slabý meteorický roj  ε-Geminíd, ktorý, hoci dva dni pred svojim maximom, tiež pridá zopár meteorov. Návody na odborné pozorovanie meteorov nájdete na stránkach www.imo.net Medzinárodnej meteorickej organizácie.

 

S ohľadom na časovo nepriaznivé podmienky (najmä Mesiac, naviac preferujeme večerné pozorovania) nebude Krajská hvezdáreň organizovať ich pozorovanie pre verejnosť. Pri vzácne úspešnom pozorovaní meteorov roja Orioníd nasadne však trpezlivý pozorovateľ do zvláštneho stroja času. Dnes pozorované častice kométy 1P/Halley, horiace vo vysokej atmosfére Zeme, sa z nej uvoľnili pred desiatkami obehov, t.j. pred tisícročiami. Pochádzajú však z telesa, ktoré väčšina budúcich obyvateľov Zeme uvidí v najväčšej kráse až v okolí prechodu perihéliom 28. júla 2061. Oproti predchádzajúcemu prechodu (1985-86) bude kométa približne o tri magnitúdy jasnejšia (- 0,5 mag.) a  vytvorí tesne pred prechodom perihéliom na rannej a po jeho prechode na večernej oblohe pre pozorovateľov krátke, ale na dlho nezabudnuteľné divadlo.

 

RNDr. Miroslav Znášik,
Krajská hvezdáreň v Žiline