Chladná polovica roka (2013)

Posledná októbrová noc má veľkú moc a čaro. V nej sa na krátky čas opäť otvára podzemná ríša mŕtvych. Po nej ovládne prírodu i ľudí na polovicu roka tma a chlad.
 
Kult predkov patrí k najstarším ľudským kultúrnym prejavom a napriek rôznorodosti dodnes spája kultúry a národy s kalendárom. 1. november má v mnohých krajinách sveta k našim predkom najbližšie. V starovekom Keltskom kalendári to bol sviatok Samhain, začiatok roka. V noci pred ním sa až po ďalší západ Slnka otvárala ríša mŕtvych. Živí im vzdávali úctu a obracali sa k nim ústami veštcov a šamanov pre radu. Delili sa s nimi aj o časť úrody na konci obdobia zberu. Dych podsvetia sa v prírode prejavil ako začiatok obdobia zimy, chladu a tmy, ktoré trvalo až do konca nášho apríla, začiatku teplej polovice roka.
 
V kresťanských denomináciách siaha sviatok do 4. storočia n.l. a pôvodne išlo o pripomenutie kresťanských mučeníkov po sviatku Turíce (protestantské Letnice). Pripadal na deň posvätenia rímskeho Pantheónu, (13. máj 609) a  pápež Gregor III. ho pre západný svet neskôr posunul v súlade s tamojšou tradíciou na 1. november ako  Deň všetkých svätých.  V nasledujúci deň, 2.novembra, si latinská cirkev pripomína pamiatku zosnulých, duší všetkých mŕtvych ľudí. Rodiny navštevujú hroby predkov, zapaľujú sviečky a venujú im vence a kvety (pôvodne zo „živých“ materiálov, symbolizujúcich nesmrteľnosť duše; dnešná čínska plastová prax je z tohto pohľadu príšerná...)
 
V anglosaskom svete je obdobou tohto sviatku hlasný (a takmer veselý)  halloween (all hallows´eve – predvečer všetkých svätých, posledný októbrový večer). Koledníci (najmä deti) v strašidelných maskách navštevujú rodiny a za svoje koledy žiadajú sladkosti. Obydlia sú „vyzdobené“ tekvicovými hlavami a lampiónmi a všade cítiť zvuky duchov a pach strašidiel. K ďalšej výzdobe patria hlavne netopiere, čierne mačky a čarodejnice.
 

Kult mŕtvych pri tomto sviatku vyniká najmä v štátoch Latinskej Ameriky. V Mexiku ako Dia de Muertos. Pripadá na 1. a  2. november a siaha až do predkolumbovských čias (bohyňa smrti  Mictecacihuatl). Kým prvý deň je pamiatkou mŕtvych detí (Dia de los Angelitos, Inocentes) druhý pripomína mŕtvych predkov (Dia de los Muertos). Na hroby mŕtvych sa nosí jedlo, nápoje a vyzdobujú sa bizarnými bábkami či postavičkami smrti. Dňom i nocou prebiehajú blízko hrobov i na doma vyrobených oltároch pikniky a oslavy, pripomínajúce život a dobré skutky mŕtvych. Noviny sú plné epitafov a spomienok na zosnulých, najmä významných ľudí. Všadeprítomný je symbol ľudskej lebky a kostier v miere, ktorá je pre Európanov až zarážajúca. Aj v ďalších španielsky hovoriacich krajinách sú tradície podobné (vrátane Filipín a viacjazyčného juhu USA). V Brazílii trvá sviatok (Finados) iba jeden deň a viac pripomína európske zvyklosti. V Bolívii dožíva starý zvyk uchovávať lebky predkov doma, ich funkciou je strážiť rodinu. Na sviatok Dia de los Natitas sa lebky vyzdobia korunou z kvetov, ponúknu im alkohol, cigarety, koku a jedlo. Nie zriedka s nimi ľudia navštevujú v hlavnom meste mimoriadnu omšu a dávajú ich požehnať... 

Začiatok novembra je u nás typický „dušičkovým časom“; sychravé, veterné a daždivé počasie spoluúčinkuje s tradíciou. V pranostikách „dušičky“ prorokujú Martinský sneh (ak nepríde sneh na dušičky v noci, príde isto na Martina), srieň zase veští mrazivé Vianoce. Vetry v tento deň znamenajú premenlivú zimu a dubové či bukové triesky podľa vlhkosti predpovedajú tuhú (ak je drevo vlhké) či miernu zimu (ak sú suché). Dlhodobé predpovede sú nespoľahlivé, niečo však naisto vieme. Astronómom a priateľom hviezdnej oblohy sa pred týmito sviatkami určite uľaví: v nedeľu 27. októbra skoro ráno, o 03:00 SELČ, sa náš pásmový čas vráti na 02:00 SEČ. Čas a príroda opäť splynú v dlhých večeroch, vhodných aj na spomienku na našich predchodcov a blízkych.
RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline