Zimný slnovrat sa blíži (2013)

Dni okolo zimného slnovratu mali pre našich dávnych predkov magický význam. Hoci mnohé zvyky zastrel čas a vymizli s pohanstvom, niektoré sa transformované udržali tisícročie. Je možné, že majú pôvod v astronomických pozorovaniach.

Určenie dátumu zimného slnovratu pozorovaním (z dĺžky tieňa predmetu na poludnie, či uhlové meranie) sú pomerne nepresné. Z astronomických pozorovaní vieme, že v staroveku sa odchýlka od skutočnosti dlho pohybovala až okolo piatich dní. Až presne orientované stavby umožňujúce pozorovať heliaktické východy hviezd dokázali spresniť neistotu v polohe kardinálnych bodov (rovnodennosti a slnovraty) na ekliptike na jeden až dva dni. Aj bez týchto pomôcok však naši predkovia dokázali zaznamenať v ľudovej kultúre zaujímavý astronomický fenomén; ubúdanie „noci“ počas obdobia „magických“ zimných dní.

Počas rokov termín zimného slnovratu „migruje“ okolo stredného dátumu, v tomto roku pripadá na 21.12. 2012 o 18 hod. 11 min. SEČ. V tomto okamihu Slnko kulminuje v zenite na obratníku Kozorožca. Južne od južnej polárnej kružnice je polárny deň, severne od severnej zasa polárna noc. Na južnej pologuli je v tento deň najdlhší deň, na severnej najdlhšia noc.
 
Ak budeme porovnávať okolo tohto dátumu východy, kulminácie a západy Slnka v kroku po desiatich dňoch môžeme im priradiť pre zjednodušenie mená, veľmi blízke v kalendári:
 

Dátum Východ Pravé poludnie Západ  Trvanie dňa Blízke meno v kalendári
 1.12.2012 7:21 11:36 15:51 8:30 „Ondrej“
 11.12.2012 7:32 11:40 15:48 8:16 „Lucia“
 21.12.2012 7:39 11:45 15:51 8:12 „Vianoce“
 31.12.2012 7:42 11:50 15:58 8:16 „Nový rok“
9.01.2013 7:40 11:54 16:08 8:28 „Traja králi“

 Od Ondreja po Luciu sa deň skráti o 14 minút. Aj preto, že východ sa oneskorí o 11 minút,  kým západ iba o 3 minúty. Blízko Lucie je každoročne deň, kedy Slnko zapadá po strednom poludní (t.j. po 12 hodine) v najskoršom čase. Celkovo najkratšia dĺžka dňa pripadá na deň slnovratu. Kým východ Slnka sa až do Nového roku oneskoruje, jeho západ v tento deň sa posunie oproti Lucii až o 10 minút. Po „Troch kráľoch“ koncom prvej januárovej dekády dokonca až o 20 minút. Najväčší vplyv na túto skutočnosť má však posun kulminácie Slnka, pravého poludnia. To sa posunie na stále neskorší čas; od „Ondreja“ až za „Troch kráľov“ o 18 minút. Preto „Lucia noci upíja“, na Nový rok sa predĺži deň o „slepačí krok“ (hoci dĺžka dňa na Luciu a Nový rok je rovnaká)  a  „na Tri krále o krok dále“.

Úkaz, ktorý našiel odozvu v prísloviach a porekadlách je spôsobený pohybom Zeme po eliptickej dráhe okolo Slnka. Zhodou okolností je v súčasnosti Zem ku Slnku blízko perihélia (najbližšie 4.1.2014). To znamená, že sa pohybuje vyššou rýchlosťou, ako je priemerná. Keďže je smer rýchlosti pohybu Zeme okolo Slnka a jej (približne konštantného) otáčania sa okolo vlastnej osi totožný, rýchlo sa mení čas kulminácie Slnka a „večer“ nastáva podľa občianskeho času zreteľne neskôr aj pri malej zmene denného oblúka (cos t = ± tan φ . tan δ).

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline.