Jednotlivé kalendárne systémy sa okrem spôsobu počítania dní a mesiacov líšia aj v termínoch začiatku roka a od neho odvodených sviatkov.
![]()
Na začiatok roka, teda 1. januára, a na juliánsky kalendár nadviazalo svoju chronológiu aj rané kresťanstvo. Podľa novozákonného svedectva (Lk. 2., 21) v ten deň kresťania slávili sviatok „circumcisio domini“, ktorý bol v roku 1962 II. Vatikánskym koncilom upravený na sviatok Panny Márie Bohorodičky. 1. január ako začiatok roku v roku 1582 rešpektovala aj Gregoriánska reforma a dnes je 1. január najrozšírenejším začiatkom kalendárneho roka.
Väčšina lunisolárnych kalendárnych sústav používa ako začiatok roka prvý jarný deň, resp. prvý jarný nov, podobne ako to robili aj starí Rimania. Pomocou Metonovho cyklu (125 plných a 110 prázdnych mesiacov, spolu 6 940 dní = 19 juliánskych rokov + 0,2598 dňa) možno pridávaním priestupných mesiacov (v poradí v 3., 6., 8., 11., 14., 17. a 19. roku) zladiť začiatok roka do intervalu jedného mesiaca. Najskôr sa rok začína v čínskom lunisolárnom kalendári, a to v prvý deň lunácie po vstupe Slnka do znamenia Vodnára (zvyčajne 20.–21.1.). Roky sa opakujú v 60-ročnom cykle, v ktorom sa opakujú názvy rokov z kombinácií 10 pozemských vetiev a 12 nebeských kameňov. 30.1.2014 sa končí rok Hada (a vody) a v posledný januárový deň, teda 31.1.2014, sa začína rok Koňa (a dreva).
S prvým jarným dňom sú späté začiatky rokov v kalendároch s tropickým a siderickým rokom. V perzskom a afgánskom kalendári sa rok začína o polnoci pásmového času presne v ten deň, ktorého poludnie nasleduje bezprostredne po dni astronomickej jarnej rovnodennosti. Kresťanský svet dlho uprednostňoval začiatok roka na Veľkonočné sviatky (prvá nedeľa po prvom jarnom splne cyklického mesiaca). Juliánsky rok končil na Bielu sobotu a začínal Veľkonočnou nedeľou. Rovnako obľúbeným začiatkom roka bol sviatok Zvestovania Panny Márie (stylus anunciationis), ktorý sa slávil 25. marca s letopočtom rovnakým (štýl Florencie), alebo o jeden rok vyšším, tzv. Pisánsky, ktorý sa používal až do r. 1749.
V starovekom Gréckom kalendári (1.7.776 pred n. l.), zavedenom však až v helénskej dobe, v ére Olympiád, bol začiatok roka spojený s letným slnovratom.
Jesenná rovnodennosť sa ako začiatok roku používa v kalendároch odvodených z Byzantského obdobia, preferovaného vo východnej cirkvi. Podľa predstáv vtedajších učencov bol svet stvorený 1.9.5509 pred n. l. Začiatok roka sa v Rusku od roku 1492 posunul na 1. september (dovtedy sa tam od r. 998 rok začínal 1.3.) a trval až do 1.1.1700. Nariadením Petra I. sa od 1.1.1700 stal začiatkom roka 1. január (st. štýlu).
Jesenná rovnodennosť s epochou 22.9.1792 stala začiatkom kalendára Francúzskej revolúcie, ktorý sa používal do 30.10.1805. Rok sa v kalendári Francúzskej revolúcie skladal do umelých dekád v 12 mesiacoch, za ktorými sa pridávalo 5 (alebo 6) dní osláv génia, práce, hrdinstva, odmien a mienky.
![]()
Obdobie zimného slnovratu, „narodenie“ Slnka, bolo prirodzeným začiatkom roka už odpradávna. Staré zvyky, očistené od bezuzdných „pohanských“ osláv, prijala veľmi skoro i západná cirkev, aby 25. decembra svätila Narodenie Pána a začiatok roka. Hoci sa cirkevný rok začína dnes prvou adventnou nedeľou (nedeľa najbližšia ku dňu sv. Ondreja), Nový rok ako narodenie Ježiša Krista sa v kalendári udržal doposiaľ najdlhšie. Naši predkovia datovali letá (roky) podľa Slnka a dĺžku mesiacov podľa Mesiaca. Mesačný kruh sa začínal novom 24. decembra, slnečný rok 25. decembra.
Čisto lunárne kalendáre si so začiatkom roka nerobia problém. Moslimský svet má roky trvajúce 12 lunárnych mesiacov (354 dní obyčajný, 355 priestupný) a letopočet počíta od novu Mesiaca 16. júla 622 n. l. (tzv. Hidžra). Delením moslimského letopočtu číslom 30 vieme podľa zvyšku (2, 5, 7, 10, 13, 16, 18, 21, 24, 26 alebo 29) identifikovať priestupný rok, ktorého posledný mesiac má 30 dní namiesto obvyklých 29. Deň 1. Muharram, začiatok roka, tak počas približne 33 rokov prejde celým Gregoriánskym kalendárom i všetkými ročnými obdobiami.
![]()
Ak sa zhodneme, že začiatkom Gregoriánskeho roka je 1. január, potom Nový rok s ohľadom na existenciu dátumovej hranice (vedie neobývanými oblasťami okolo geografickej dĺžky 180°) prichádza najskôr na neobývaný atol Caroline, najvýchodnejší ostrov v páse Líniových ostrovov štátu Kiribati (v OSN od r. 1999, časové pásmo UT + 14 hod.). Ak sa vám z neho podarí v ten istý deň presunúť do asi 800 km južnejšej Francúzskej Polynézie alebo na Cookove ostrovy, bude tam ešte iba Silvester a môžete osláviť Nový rok dvakrát za sebou.
RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline.
|
Začiatok kalendárneho roka (2014) |