Začiatok kalendárneho roka (2014)
Jednotlivé kalendárne systémy sa okrem spôsobu počítania dní a mesiacov líšia aj v termínoch začiatku roka a od neho odvodených sviatkov.
 
Súčasným, a v chronológii veľmi často používaným, je termín 1. január. Tento termín súvisí so starorímskym lunárnym kalendárom, ktorý mal pôvodne desať mesiacov. Po nich vložil dva mesiace (januarius a februarius) do kalendára ešte legendárny vládca Numa Pompilius. Za tieto mesiace sa raz za dva roky vkladal pridaný mesiac Mercedonius a to tak, aby sa ďalší rok začínal v deň novu Mesiaca po okamihu jarnej rovnodennosti – teda prvým dňom Marca. Zneužívanie práva kňazov vkladať doplnkové mesiace a tým vzniknutý chaos v kalendári rázne vyriešil v roku 46 pred n. l. reformou G. I. Caesar.  Táto reforma ukončila 445 dní trvajúci rok 46 pred n. l. (annus confusionis ultimus) a zároveň stanovila 1. január roku 45 pred n. l. (súčasne s novom Mesiaca) za počiatok roku Juliánskeho kalendára. Reformy cisára Augusta v roku 8 n. l. už potom zmenili iba dĺžku a mená mesiacov v roku. Vzorom Caesarovej úpravy bol od roku 191 pred n. l. začiatok úradu volených zástupcov ľudu, konzulov (úrad vtedy trval jeden rok).
Na začiatok roka, teda 1. januára, a na juliánsky kalendár nadviazalo svoju chronológiu aj rané kresťanstvo. Podľa novozákonného svedectva (Lk. 2., 21) v ten deň kresťania slávili sviatok „circumcisio domini“, ktorý bol v roku 1962 II. Vatikánskym koncilom upravený na sviatok Panny Márie Bohorodičky. 1. január ako začiatok roku v roku 1582 rešpektovala aj Gregoriánska reforma a dnes je 1. január najrozšírenejším začiatkom kalendárneho roka.
 
Väčšina lunisolárnych kalendárnych sústav používa ako začiatok roka prvý jarný deň, resp. prvý jarný nov, podobne ako to robili aj starí Rimania. Pomocou Metonovho cyklu (125 plných a 110 prázdnych mesiacov, spolu 6 940 dní = 19 juliánskych rokov + 0,2598 dňa) možno pridávaním priestupných mesiacov (v poradí v 3., 6., 8., 11., 14., 17. a 19. roku) zladiť začiatok roka do intervalu jedného mesiaca. Najskôr sa rok začína v čínskom lunisolárnom kalendári, a to v prvý deň lunácie po vstupe Slnka do znamenia Vodnára (zvyčajne 20.–21.1.). Roky sa opakujú v 60-ročnom cykle, v ktorom sa opakujú názvy rokov z kombinácií 10 pozemských vetiev a 12 nebeských kameňov. 30.1.2014 sa končí rok Hada (a vody) a v posledný januárový deň, teda 31.1.2014, sa začína rok Koňa (a dreva). 
 
S prvým jarným dňom sú späté začiatky rokov v kalendároch s tropickým a siderickým rokom. V perzskom a afgánskom kalendári sa rok začína o polnoci pásmového času presne v ten deň, ktorého poludnie nasleduje bezprostredne po dni astronomickej jarnej rovnodennosti. Kresťanský svet dlho uprednostňoval začiatok roka na Veľkonočné sviatky (prvá nedeľa po prvom jarnom splne cyklického mesiaca). Juliánsky rok končil na Bielu sobotu a začínal Veľkonočnou nedeľou. Rovnako obľúbeným začiatkom roka bol sviatok Zvestovania Panny Márie (stylus anunciationis), ktorý sa slávil 25. marca s  letopočtom rovnakým (štýl Florencie), alebo o jeden rok vyšším, tzv. Pisánsky, ktorý sa používal až do r. 1749.
 
V starovekom Gréckom kalendári (1.7.776 pred n. l.), zavedenom však až v helénskej dobe, v ére Olympiád, bol začiatok roka spojený s letným slnovratom.
 
Jesenná rovnodennosť sa ako začiatok roku používa v kalendároch odvodených z Byzantského obdobia, preferovaného vo východnej cirkvi. Podľa predstáv vtedajších učencov bol svet stvorený 1.9.5509 pred n. l. Začiatok roka sa v Rusku od roku 1492 posunul na 1. september (dovtedy sa tam od r. 998 rok začínal 1.3.) a trval až do 1.1.1700. Nariadením Petra I. sa od 1.1.1700 stal začiatkom roka 1. január (st. štýlu). 
Jesenná rovnodennosť s epochou 22.9.1792 stala začiatkom kalendára Francúzskej revolúcie, ktorý sa používal do 30.10.1805. Rok sa v kalendári Francúzskej revolúcie skladal do umelých dekád v 12 mesiacoch, za ktorými sa pridávalo 5 (alebo 6) dní osláv génia, práce, hrdinstva, odmien a mienky.
 
U Keltov bola začiatkom roka, presnejšie jeho chladnej sezóny, noc pred 1. novembrom. Až tak ďaleko siahajú praktiky spojené s uctievaním mŕtvych predkov, dnes už rozšírené po celom svete. Protipólom tohto dátumu v slnečnom roku bol predvečer 1.mája, keď sa počas magickej noci opäť stretával svet mŕtvych a živých, a to s prevahou života, svetla a slnečného tepla v „teplej“ polovici roka.
 
Obdobie zimného slnovratu, „narodenie“ Slnka, bolo prirodzeným začiatkom roka už odpradávna. Staré zvyky, očistené od bezuzdných „pohanských“ osláv, prijala veľmi skoro i západná cirkev, aby 25. decembra svätila Narodenie Pána a začiatok roka. Hoci sa cirkevný rok začína dnes prvou adventnou nedeľou (nedeľa najbližšia ku dňu sv. Ondreja), Nový rok ako narodenie Ježiša Krista sa v kalendári udržal doposiaľ najdlhšie. Naši predkovia datovali letá (roky) podľa Slnka a dĺžku mesiacov podľa Mesiaca. Mesačný kruh sa začínal novom 24. decembra, slnečný rok 25. decembra.
 
Čisto lunárne kalendáre si so začiatkom roka nerobia problém. Moslimský svet má roky trvajúce 12 lunárnych mesiacov (354 dní obyčajný, 355 priestupný) a letopočet počíta od novu Mesiaca 16. júla 622 n. l. (tzv. Hidžra). Delením moslimského letopočtu číslom 30 vieme podľa zvyšku (2, 5, 7, 10, 13, 16, 18, 21, 24, 26 alebo 29) identifikovať priestupný rok, ktorého posledný mesiac má 30 dní namiesto obvyklých 29. Deň 1. Muharram, začiatok roka, tak počas približne 33 rokov prejde celým Gregoriánskym kalendárom i všetkými ročnými obdobiami. 
 
Zvláštny štýl počítania času po dňoch v 365-dňovom slnečnom roku Haab a 260-dňovom obradnom roku Tzolkin zneprehľadňuje kalendár starých Mayov. Slnečný rok sa začína nultým dňom mesiaca POP, prvými dňami Tzolkinu môže byť 52 dní (nazvané IK, MANIK, EB a CABAN vo všetkých 13 verziách, od 1. po 13. deň). Spoločné začiatky obidvoch „rokov“ sa opakujú po 18 980 dňoch (52 cyklov slnečného a 73 cyklov obradného kalendára) a mytologicky súvisia so synodickou periódou Venuše (584 dní). Ak určíme JD – juliánsky dátum – konkrétneho dňa a predelíme ho číslom 365, a zvyšok tohto delenia sa rovná 300, môžeme povedať, že ide o začiatok slnečného roka. Tento rok prejde za 1 461 rokov (po 365 dňoch) opäť všetkými ročnými obdobiami.
 
Ak sa zhodneme, že začiatkom Gregoriánskeho roka je 1. január, potom Nový rok s ohľadom na existenciu dátumovej hranice (vedie neobývanými oblasťami okolo geografickej dĺžky 180°) prichádza najskôr na neobývaný atol Caroline, najvýchodnejší ostrov v páse Líniových ostrovov štátu Kiribati (v OSN od r. 1999, časové pásmo UT + 14 hod.). Ak sa vám z neho podarí v ten istý deň presunúť do asi 800 km južnejšej Francúzskej Polynézie alebo na Cookove ostrovy, bude tam ešte iba Silvester a môžete osláviť Nový rok dvakrát za sebou.
 
RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline.