Neúprosne bežiaci čas prináša každoročne 2. februára Hromnice, sviatok s pradávnou tradíciou. Nás najviac zaujíma zreteľne viditeľné predlžovanie dňa, ktoré sa v azda najznámejšej pranostike prejavilo. 

 

Presný astronomický výpočet ukazuje, že 13. december (Lucia) je deň, keď Slnko zapadá najskôr, a to o 15:47 SEČ. Na Nový rok, 1. januára, zapadá Slnko o 15:56, na Troch kráľov o 16:01. Povestný slepačí krok teda trvá 9 minút, čo je obdivuhodná rozlišovacia schopnosť v čase. Vzniká ako dôsledok rozdielu medzi približne konštantnou rotačnou rýchlosťou Zeme a relatívne veľkým nárastom jej obežnej rýchlosti v blízkosti perihélia. Predĺženie dňa v tomto období tak iba kopíruje posun okamihu pravého poludnia, ktoré u nás nastáva 13.decembra o 11:39, 1. februára o 11:59 (t. j. posunie sa „k večeru“ o + 20 minút).  Spolu s predlžujúcou sa zdanlivou dráhou Slnka po dennej oblohe (vplyvom rastu deklinácie; to spôsobí predĺženie dňa o +37 minút) dostaneme celkom 57 minút, teda takmer presne „hodinu více“. 

 

V cirkevnej praxi sa zachoval termín, no menili sa názvy sviatku. V 7. storočí sa stala zo starorímskeho sviatku prvých príznakov jari a s tým spojených očistných obradov po zime procesia so sviečkami požehnávanými v chráme. Do r. 1969 bol slávený ako Očisťovanie Panny Márie, v súčasnosti je to prikázaný sviatok Obetovania Pána (prinesenie Ježiša do chrámu 40 dní po narodení, Lk 2,22-40). Keltské kmene uctievali v tento deň (Imbolc, približne stred medzi zimným slnovratom a jarnou rovnodennosťou) bohyňu očistného ohňa Brigit (Brigantia), ktorú v ére christianizácie nahradila legendárna sv. Brigita, zakladateľka kláštora v Kindale, pokrstená údajne apoštolom Írov sv. Patrikom.

 

Slovania oslavovali 2. februára svojho boha Peruna, vládcu búrok, hromu a blesku. Neskôr, keď bol Perun zabudnutý a búrka sa stala iba atmosférickým javom, stal sa tento sviatok dňom posvätených sviečok za oknom, ktoré majú ochraňovať dom pred búrkami a bleskom.

 

V starých kalendároch sú Hromnice výnimočným dňom pre poveternostné a hospodárske predpovede. V poslednom období prestávajú mnohé pranostiky platiť, ale aj napriek ich vzájomnej protirečivosti neuškodí pripomenúť si ich spolu s ďalšími, spojenými s druhým mesiacom roka:

 

Ak na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Ak je hromničná Panna Mária mrazovitá, bude skorá a teplá jar.
Ak je na Hromnice mráz, bude ich ešte päťdesiat ráz.
Ak svieti slnko na Hromnice, hojnosť žita a pšenice.
Hromnice, zimy polovice.
Keď je na Hromnice jasno, budú dobré zemiaky.
Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu.
Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zmrzne.
Keď sú na Hromnice snežné povetrice, objaví sa skoro usmievavé líce.
Keď sú na Hromnice veľké chumelice, veselo si puká sedliak zo svetlice.
Keď svetlo svieti na Hromničku, zbieraj slamu na chodníčku.
Keľo je na Hromnice odmek, teľo po Hromnici tuhá zima.
Na Hromnice zadúva ulice.
Prešli Hromnice, koniec sanice.
Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli.

 

Ak je február veľmi mierny,  je jarný čas potom biedny.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec, taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal, to február doháňa.

 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská  hvezdáreň v Žiline