Oddávna sa traduje, že svätí Pankrác, Servác a Bonifác prinášajú ku nám posledný „dych zimy“. Jarným nočným mrazom a obvykle aj snehu neodolajú kvety ovocných stromov, ani čerstvo vyklíčené stonky zeleniny pri prízemných mrazoch. V tomto roku, po netypickej zime a teplej jari, k nám našťastie prichádza iba soft verzia tohto príbehu.

 

Sv. Pankrác sa ako 15-ročný stal martýrom viery v čase prenasledovania kresťanov za čias panovania cisára Diokleciána († 304 n.l.). Sv. Servác pochádzal z Arménska a zomrel v r. 384 v Maastrichte. Dodnes je patrónom tohto mesta. Pripisuje sa mu aj údajný krst kráľa Hunov Attilu. Sv. Bonifác († 754) bol zasa anglo–saský misionár, propagujúci kresťanstvo v Galii, prvý arcibiskup v Mainzi a patrón Nemecka. V Nemecku a v Škandinávii majú k severu bližšie a úkaz začína obvykle skôr. Preto je prvým zmrznutým u nich sv. Mamertus († 474, patrón 11.mája). Spolu s vianočným oteplením a možno aj Medardovou kvapkou je tento meteorologický úkaz jednou z posledných „fungujúcich“ pranostík u nás. Aj Žofia (15.5.) dokáže kedy – tedy ešte „upiť vína“ a poslednou možnosťou pokaziť úrodu hrozna je sv. Urban (25.5.).

 

Najstaršia publikovaná pranostika o zmrznutých mužoch je z Poľska z r. 1664: "Przed Serwacjuszem nie trzeba sie pewnego lata spodziewač". Kompletných troch zlých záhradníkov uvádza potom až v r. 1852 F.L. Čelakovský, hoci tento meteorologický jav poznal už v roku 1836 H.W. Dove (objaviteľ barického zákona vetra). Ten úkaz „ľadových mužov“ označil za singularitu, teda náhlu zmenu v priebehu obvyklého rázu počasia. V minulosti sa objavovali fantastické vysvetlenia javu, ako tienenie slnečného žiarenia materiálom meteorických rojov, roztopenie obrovského množstva ľadu v Severnom Atlantiku, či Mesiac, ako mráz spôsobujúci činiteľ. Dnes je jasné, že pôsobenie prílivu chladného vzduchu z oblasti južne od Grónska spôsobuje „vhodná poloha“ tradičnej anticyklóny (tlakovej výše) nad Azorskými ostrovmi. Pri jej posune na sever (západne od Írska) sa u nás pôvodne zonálne prúdenie (v smere rovnobežiek) posunie na meridionálne (v smere poludníkov) a do strednej Európy vpadne na niekoľko dní chladný a suchý morský vzduch. Na rozdiel od jesene, kedy nočný mráz je dôsledkom vychladnutia dolín za jasných nocí, sú takéto jarné mrazy vždy dôsledkom vpádu chladného vzduchu zo severu.

 

Z meteorologických štatistík vieme, že do r. 1840 sa 11. a 12. mája vyskytovalo až 50% mrazivých nocí. Počas stovky rokov potom meteorológovia registrovali, že interval sa rozšíril; medzi 9. a 20. májom sa meridionálne severné prúdenie v strednej Európe vyskytovalo v asi 45% prípadov. V súčasnosti (posledných 50 rokov) sa jav asi v polovici prípadov opäť koncentruje na druhú májovú dekádu.

 

A budúcnosť? V súvislosti s klimatickou zmenou možno čakať všeobecne vyššiu variabilitu. Ako v termíne, tak aj v intenzite javu. V súčasnosti sa mrazom v tomto období prejavuje 20% rokov, ochladením do 50% a dažďom až 70% rokov.

 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline

 

    

Minimálne nočné priemerné teploty za obdobie od 12. do 31. mája v rr. 1991 – 2010.