Kysucká hvezdáreň LIVE

 


Virtuálne prehliadky:


Partneri:

  
     
  
 
 
 
Meteorická aktivita kométy 209P/LINEAR (2014)
Periodická kométa 209P/LINEAR bola objavená pozorovacím programom LINEAR v rámci vyhľadávanie telies, približujúcich sa blízko k Zemi (NEO) v r. 2004. Kométa sa v pericentre dostáva do vnútra dráhy Zeme (0,969 AU), opačný vrchol jej eliptickej dráhy siaha takmer ku Jupiteru (4,95 AU). Okolo Slnka obehne za 5,09 roka v rovine sklonenej k rovine ekliptiky pod uhlom 21,2°.
 
Materskými telesami meteorických rojov sú kométy, ktorých dráhy sa tesne približujú k Zemi. Presnejšie: do dráhy Zeme sa dostáva materiál, uvoľnený z komét pri ich predchádzajúcich priblíženiach ku Slnku. Meteorickú aktivitu aj u ďalších komét môžeme relatívne úspešne predpovedať, a to najmä: 
1. vďaka pozorovaniam rojov, ktoré každoročne spresňujú polohy oblastí zhustenia medziplanetárnej hmoty v priestore okolo Zeme a 
2. vďaka simuláciám, podrobne analyzujúcim pohyb  prachových častíc vo vláknach, uvoľnených z komét pri jednotlivých návratoch. 
Najvýznamnejšou z týchto aktivít na rok 2014 je predpovedaná mimoriadna aktivita meteorického roja kométy 209P/LINEAR.
 
Podľa troch nezávislých autorov (J. Vauballion, M. Maslov, E. Lyytinen) prejde Zem dňa 24. mája 2014 (o 07:40 (Lyytinen), 7:21 (Maslov) alebo už o 7:03 UT (Vauballion)) vláknom, uvoľneným z kométy pri jej návrate v r. 1900. Poloha radiantu meteorického roja je 8 hod. 04 min v rektascenzii a + 80° v deklinácii, asi v jednej tretine vzdialenosti medzi Polárkou a hviezdou o (omikron) UMa ( Muscida, 3,5 mag.). Trvanie meteorickej aktivity je, rovnako ako skutočná produkcia prachu z jadra kométy v r. 1900, neznáme. Možno ju však očakávať v trvaní niekoľkých minút. Je tiež možné, že krátkych „spŕšok“ meteorov, prerušovaných niekoľko minút trvajúcimi prestávkami, môže byť aj viac.
 
Podmienky na pozorovanie nového meteorického roja u nás sú nepriaznivé. Radiant roja je v dolnej kulminácii (2 hod 44 min UT) až  33° nad severným horizontom, pozorovanie však sťaží východ Mesiaca o 02:45 SELČ a definitívne ukončí ranný úsvit už o 03:17 SELČ (koniec astronomického súmraku). Vtedy chýba do očakávaného maxima takmer 6 hodín a zdá sa, že celý úkaz sa odohrá u nás počas dňa a bude registrovateľný iba rádioastronomicky. 
Mgr. Peter Zimnikoval z Hvezdárne v Banskej Bystrici navrhol aj ďalší spôsob pozorovania;  o 2,9 hodiny skôr ako Zem prejde vláknom prachu z kométy náš  Mesiac. S ohľadom na fázu a polohu radiantu na mesačnej oblohe, určil na neosvetlenej strane Mesiaca oblasť, kde by boli impakty, hlavne tie veľké, pozorovateľné aj po východe Slnka. Toto maximum by malo nastať o 6:10 SELČ, pri výške Mesiaca nad obzorom približne 32°. Na potvrdenie javu treba časovú koincidenciu z dvoch aspoň 15 km vzdialených miest, ďalekohľad s priemerom nad 25 cm a citlivú CCD TV kameru s vloženým časovým signálom (DCF, alebo GPS).
Ideálnymi miestami, s ohľadom na polohu Slnka, je sever Kanady. V zemepisnej dĺžke, kde v maxime nastáva dolná kulminácia Slnka a v zemepisných šírkach, kde Slnko zostáva viac ako 12° pod horizontom aj pri dolnej kulminácii.  
Doterajšie správy v našej  tlači o možnostiach pozorovania roja u nás pokladáme za prehnane optimistické a vzdialené skutočnosti.
 
S blížiacim sa termínom predpovede bude potrebné viac sledovať aktuálne správy, či spresnenia predpovede. Odborní pracovníci Krajskej hvezdárne v Žiline zabezpečia odborné pozorovania 24.5.2014 od polnoci až po ranný úsvit na mieste, nerušenom svetelným znečistením severovýchodného horizontu. Presné miesto pozorovania sa dozviete v Aktualitách na našich stránkach. 
Relevantné podrobnosti a dáta o pozorovaniach môžeme  očakávať na webovskej stránke koordinátora meteorických pozorovaní, IMO – Medzinárodnej meteorickej organizácie – www.imo.net  tesne pred úkazom, alebo po ňom.
 
V roku 2014 by sa mali podľa predpovedí odohrať ďalšie mimoriadne meteorické udalosti, ktorých predpovedaná aktivita je však menšia, ako popísaný májový úkaz. 
Prvou z nich je v posledných rokoch takmer každoročne registrovaný vzostup meteorickej aktivity v noci z 5. na 6. októbra, ktorý však v tomto roku bude rušiť Mesiac pred splnom, a tiež klasické Drakonidy 9.10. v dvoch skupinách (vlákna uvoľnené v r. 1900 a 1907), rovnako rušené Mesiacom v splne. 
Poslednou predpovedanou udalosťou je zvýšená aktivita roja Ursíd, s radiantom blízko hviezdy Kochab ( β UMi) v súhvezdí Malého medveďa. 23.decembra 2014 okolo 1:40 SEČ očakávame okrem obvyklého priebehu zvýšenú aktivitu meteorov roja, uniknutých z materského telesa (kométy 8P/Tuttle) pri návrate v r.1392.
 
 
Na obrázku je Mesiac 24.5.2014 o 6:10 SELČ. Červené body predstavujú miesta, kam by dopadali meteory očakávaného roja. Oblasť ohraničená zelenou čiarou (na nej je radiant na horizonte), terminátorom a NW limbom Mesiaca je vhodná na pozorovanie impaktov.

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline