Kysucká hvezdáreň LIVE

 


Virtuálne prehliadky:


Partneri:

  
     
  
 
 
 
Výročie dopadu kométy Shoemaker-Levy 9 na Jupiter (2014)

Čoskoro uplynú už dve desaťročia od významnej udalosti kometárnej a planetárnej astronómie – zrážky častí kométy Shoemaker-Levy 9 s Jupiterom.

Kométu objavili manželia Carolyn a Eugene M. Shoemaker a David H. Levy 24.3.1993 na snímkach z Palomar Observatory v americkej Kalifornii a niesla predbežné označenie D/1993 F2 (Shoemaker-Levy). Analýza dráhy telesa ukázala, že po príchode do Slnečnej sústavy ju Jupiter ovládol tak, že sa najskôr stala jeho obežnicou. Dráha bola vysoko výstredná elipsa a perióda obehu asi dva roky. Po veľmi tesnom priblížení k Jupiteru 7. júla 1992 sa kométa vplyvom jeho slapových síl rozpadla na 23 častí s rozmermi od 0,5 do 2,2 km. Boli označené písmenami A – X a zmeny ich dráh naznačovali, že sa postupne stretnú s Jupiterom.

Hoci zrážka nastala za limbom planéty (pri pozorovaní zo Zeme), vďaka rýchlej rotácii sa stopy po dopade presunuli na pozorovateľnú pologuľu. Jednotlivé úlomky dopadali na planétu od 16.  do 22. júla 1994 v rovnakej južnej jovigrafickej šírke a vytvorili v nej ľahko pozorovateľné škvrny. Kozmické sondy Galileo, ROSAT-X ray a najmä Hubbleov vesmírny teleskop, zachytili po dopade veľa podrobnosti, umožňujúcich študovať deštruktívne účinky prechodu týchto úlomkov hustou atmosférou planéty, ale aj vlastnosti atmosféry samotnej. Energia, uvoľnená pri dopade impaktorov rýchlosťou až 60 km/sek, bola obrovská.

Najväčší impakt, označený G, uvoľnil energiu 6 000 000 Mt TNT a vytvoril útvar s priemerom až 12 000 km!

Podobná udalosť, avšak bez poznania identity telesa, ktoré impakt vyvolalo, sa stala opäť. 19. júla 2009 ju zaznamenal na svojej amatérskej snímke Jupitera A. Wesley z Austrálie. 23.7.2009 útvar podobný stope po dopade zdokumentoval aj HST. Jupiter tak plne potvrdil svoju dobrú povesť likvidátora kozmických smetí, chrániaceho pred intenzívnym bombardovaním vnútorné časti Slnečnej sústavy.

Akokoľvek nedávno sa nám to zdá, ubehlo odvtedy už 20 rokov. V tomto období je Jupiter na oblohe príliš blízko pri Slnku a preto je prakticky nepozorovateľný. Od polovice augusta sa objaví na rannej oblohe a 18.8. ráno nastane jeho veľmi blízka konjunkcia s Venušou, iba jeden stupeň východne od hviezdokopy Jasličky (M44) v súhvezdí Raka.

Kresba polohy impaktov (v prevracajúcom ďalekohľade) z 25.7.1994 o 19:14 UT, pozorovanie z pozorovateľne hvezdárne v Žiline. Refraktor ZEISS C 110/1300 mm, zväčšenie 216x. Označené škvrny prešli centrálnzm meridiánom Jupitera o 19:45 a 19:53 UT. Veľmi dobrý seeing (4 v päťdielnej stupnici) si nevyžiadal použiť polarizačný filter.
 
 
 
RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline