Po desiatich rokoch putovania sa kozmická sonda ESA (Európskej kozmickej agentúry) Rosetta dostala ku svojmu cieľu; kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko.Ďalšie takmer dva roky práce ju ešte len čakajú.
 
Rosetta získala svoj názov po slávnej Rosetskej doske, pomocou ktorej porovnaním rovnakého textu hieroglyfov, modernejšieho démotického písma a gréckej alfabety   J.F. Champollion v r. 1822 rozlúštil staroveké egyptské hieroglyfy. Úlohou sondy je niečo podobné; určiť komplexné organické molekuly v jadre kométy, ktoré mohli tvoriť jedny z prvých stavebných kameňov života na Zemi.
 
Celú zložitú cestu kométy od svojho štartu 2.3. 2004 sprevádza viac prvenstiev. Ako prvá z doterajších sond bude obežnicou jadra kométy, sprevádzajúc ho počas priblíženia ku Slnku a sledujúc jeho zmeny počas prechodu pericentrom. Krátko po svojom zakotvení na dráhe okolo kométy vypustí robotický modul PHILAE, ktorý pristane na povrchu jadra a urobí analýzy na ňom panujúcich  podmienok, stavu a jeho zloženia. Svojou dráhou, ktorá sa dostala apocentrom až ku dráhe Jupitera, sa sonda stala experimentátorom aj v technickej oblasti využitia slnečných batérii vo veľkých vzdialenostiach od Slnka.
 
Po štarte z kozmodromu  Kourou  ju nosná raketa Ariane 5 vyniesla na eliptickú dráhu okolo Slnka s periódou jeden rok, aby sa 4.3.2005 po tesnom gravitačnom manévri so Zemou urýchlila a dosiahla vzdialenosť Marsu. Po ďalšom gravitačnom manévri s červenou planétou 25.3.2007 nasledoval už druhý manéver so Zemou, ktorý kométu poslal ku blízkemu stretnutiu s planétkou 2867 Steins ( 5.9.2008). Posledný gravitačný manéver 13.11.2009 nasmeroval sondu ku planétke 21 Lutetia  (10.7.2010) a sonda pokračovala až ku dráhe Jupitera. Po hibernácii bola sonda v máji 2014 oživená a postupne sa blíži ku jadru kométy. V tesnej blízkosti sonda zmení dráhu, stane sa obežnicou kometárneho jadra a vypustí naň  pristávací modul. Spolu s kométou poputuje do jej perihélia (13.8.2015) a v decembri 2015 svoji bohatú misiu ukončí.
 
Z doterajších výsledkov možno uviesť snímky dvoch „navštívených“ asteroidov, ale hlavne posledné obrázky bizarného jadra kométy. Dve jaj časti akoby boli spojené úzkym „mostom“ kometárneho materiálu. Celé jadro rotuje s periódou 12,4 hodiny a zo vzdialenosti, ktorá sa neustále skracuje, budú pribúdať obrázky detailov povrchu, tvoreného pôvodným materiálom z ktorého vznikla slnečná sústava. Pokiaľ sa podarí aj pristátie PHILAE, získame poznatky, ktoré zatiaľ ani nevieme predpovedať.
 
Celý doterajší priebeh misie Rosetta je zdokumentovaný a najnovšie poznatky, ktoré prináša, sú nepretržite aktualizované na stránkach ESA, súvisiacich s touto misiou :  http://www.esa.int/Our_Activities/Space_Science/Rosetta/Europe_s_comet_chaser . Najnovšie poznatky uverejňujú aj  na stránkach www.astro.cz .
 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline