Okrem planét (Mars a Saturn) a objektov v Mliečnej ceste, namierime ďalekohľady aj ku kométe.

 

Rozlúčku s prázdninovou oblohou, organizovanú Krajskou hvezdárňou v Žiline v poslednom týždni augusta na pozorovateľni Na Malom diele, spestrí aj pozorovanie kométy. Objavili ju 13.3.2014 brazílski astronómovia Cristóvão Jacques Lage de Faria, Eduardo Pimentel a João Ribeiro de Barros s 0,45 m reflektorom observatória Oliveira, v brazílskom štáte Minas Gerais. Je to už druhá kométa objavená v rámci projektu Southern Observatory for Near Earth Asteroids Research (SONEAR), označená C/2014 E2 (Jacques).

Kométa, pozorovateľná najskôr z južnej oblohy, prešla 2.7.2014 perihéliom vo vzdialenosti 0,664 AU a následne prešla na severnú oblohu. Najvyššiu jasnosť dosiahla tesne potom, počas cesty cez súhvezdie Povozníka. Od začiatku augusta je kométa cirkumpolárna a v súčasnosti je vidieť už aj malým ďalekohľadom v súhvezdí Kasiopeja.

 

Na snímke kamerou Canon 450D objektívom Canon 3,5-5,6/18-135 mm pointovanou 30-sekundovou expozíciou, je vidieť v strede zorného poľa ako difúzny, jasnozelený objekt. 

V čase expozície preletela časťou zorného poľa aj družica H-2AR/B (COSPAR ID: 2002-056-E), vypustená Japonskou kozmickou agentúrou 14. 12. 2002 z kozmického strediska Tanegashima. Obieha po eliptickej dráhe 732 x 800 km nad povrchom Zeme retrográdne (so sklonom 98° ku rovine rovníka). 

 

Kométu budeme môcť pozorovať malými ďalekohľadmi už iba niekoľko týždňov. Po výstrednej eliptickej dráhe s apocentrom vo vzdialenosti 1510 AU od Slnka sa na dlhú dobu vzdiali. S ohľadom na použitú súradnicovú sústavu vychádza jej ďalší návrat do blízkosti Slnka a Zeme v intervale od 12 tisíc až do 22 tisíc rokov.

 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline.