Bývalý profesor matematicko-fyzikálnych predmetov na štiavnickom Evanjelickom lýceu Daniel Lichard vydal na rok 1858 už tretí ročník „Národného česko-slovanského kalendára pre všetky stavy“, „Časník nového behu domovej pokladnice“.
 
Podľa astronomickej časti „Časníka“ na rok 1858 má slnečná sústava 48 obežníc (čili planet) a 22 mesiacov. Najjasnejšia je Lada (Venus), ale najpamätnejší Vodopán, pretože „místo jeho bystrý rozum lidský vypočítal prvě, nežby se bylo oku člověka světlo jeho spatřiti“.
 
V poradí od Slnka (Chason) obiehajú: Dobropán (Mercurius), Lada (Venus), Zem a Mesiac zeme, Smrtonoš (Mars), Peroun (Jupiter, má 4 mesiace), Hladolet (Saturnus, 7 mesiacov), Nebešťan (Uranus, 8 mesiacov) a Vodopán (Neptunus, 2 mesiace). K planétam patria aj pobočné mesiace. Najnápadnejším pobočným telesom je však svetlá obrúčka Hladoleta (prstenec).
Pre nové objavy sa od planét rozlišujú planetoidy, zatiaľ výlučne medzi Marsom a Jupiterom, 42 pomenovaných, vtedy známych planetoíd. Od roku 1845 (v rokoch 1801 – 1807 boli známe iba štyri; Ceres, Pallas, Juno a Vesta) ich objavy nesmierne rastú (napr. v roku 1852 bolo objavených až osem takýchto telies).
K sústave ešte patrí 10 periodických komét, ktorých dráhy sú spočítané tak presne, že možno určiť termín ich budúceho návratu (Encke, De Vico(1), Brorsen, D´Arrest, Biela, Faye, Vestphal, Olbers, De Vico(2) a Halley).
Úplne nakoniec ku slnečnej sústave patria dva „periodické hviezdopády“, okolo 17. novembra s periódou 33 rokov (dnes Leonidy) a okolo 10. augusta, s periódou určenou Olbersom na asi 6 rokov (Perzeidy). Veľkou otázkou tej doby je pôvod „aerolithov“, väčšinou zmesi kameňov a železa, preukázateľne spadnutých z neba.
 
Dnes je v slnečnej sústave známych oveľa viac telies. Nezmenil sa počet planét, pribudlo 5 trpasličích planét a 151 prirodzených mesiacov planét. Mesiace majú aj trpasličie planéty a všetky triedy asteroidov; spolu ďalších 200 telies. Asteroidov (číslovaných) dnes poznáme takmer 500 tisíc, periodických komét sme pozorovali 312 a neperiodických zatiaľ 68. Pribudli aj tri desiatky tisíc umelých objektov (a ich trosiek) na dráhach okolo Zeme a vo vnútornej časti slnečnej sústavy. Dnes poznáme 48 meteorických rojov a o meteoroidoch vieme, že sú súčasťou slnečnej sústavy a najviac najmenších prachových častíc obsahuje najvyššia vrstva slnečnej koróny. Perifériu sústavy tvoria objekty Kuiper-Edgewordovho pásu ľadových asteroidov z vnútra a Oortov oblak komét zvonku slnečnej sústavy. Až po heliopauzu siaha medziplanetárne magnetické pole centrálnej hviezdy. Rozmery sústavy (heliopauza/dráha Neptúna) sa zvýšili iba štyrikrát, počet (pomenovaných, resp. číslovaných) objektov sa však znásobil asi 4000-krát!
 
Do roku 1610 bolo spolu v slnečnej sústave známych 8 telies, dlho po ňom o štyri viac (Galileovské mesiace). V roku 1702 (156 rokov pred rokom 1858) ich bolo o ďalších päť viac (mesiace Saturna, objavené Huygensom a Cassinim), v r. 1858 spolu 83, dnes cez 500 000. Dokáže niekto odhadnúť, koľko telies Slnečnej sústavy budeme poznať opäť o 156 rokov, v roku 2170?

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline.