V tomto roku nastanú priaznivé geometrické podmienky na pozorovanie jedného z najaktívnejších meteorických rojov súčasnosti. V nociach z nedele 14. na pondelok 15. decembra a rovnako v nasledujúcu, nastanú optimálne podmienky na pozorovanie  meteorického roja Geminíd.

 

Radiant roja, v maxime blízko jasnej hviezdy Castor v súhvezdí Blížencov (lat. Gemini, preto Geminidy) vychádza u nás už pri západe Slnka. Do konca pozorovania, východu Mesiaca tesne po polnoci 15. decembra a po jednej hodine v noci 16. decembra, dosiahne výšku až 65° nad horizontom. Výška radiantu pozitívne ovplyvňuje pozorované frekvencia meteorov. Zorné pole pri pozorovaní potom volíme tak, aby sme v ňom na okraji mali radiant; tak môžeme s vysokou istotou posúdiť, či išlo o meteor roja, alebo sporadické pozadie.

 

Geminidy sú pravidelným rojom, ku jeho dráhe sa Zem približuje najbližšie pri ekliptikálnej dĺžke Slnka rovnej 262,2°. V roku 2014 tento okamih predstavuje 14. december a poludnie UT. Svoju činnosť však začína už 4.12.  a posledné meteory roja možno pozorovať  17. 12.

Objavený bol postupne v rr. 1862 a 1863 pozorovateľmi v Anglicku a USA. Pozorované frekvencie postupne stúpali z 20/hod v r. 1900 až na 50/hod v tridsiatych rokoch XX. storočia. Po II. svet. vojne bol roj podrobne skúmaný fotograficky a prvé odhady dráhy v Slnečnej sústave udávali obežnú dobu menšiu ako dva roky; takú kométu ako materské teleso sme však vtedy nepoznali. Odborná verejnosť preto s uspokojením prijala názor Ľ. Kresáka, čl. kor. SAV, o zmene dráhy materského telesa vplyvom gravitačných porúch veľkých planét. Až v r. 1983, pri prehliadke oblohy družicou IRAS (v infračervenej časti spektra) objavili S Green a K. Davies  z družicových dát asteroid 1983 TB. Objav potvrdil Ch. Kowal na Mt. Palomare a asteroid dostal definitívne označenie 3200 PHAETON. F.Whipple nakoniec zistil, že jeho dráha je totožná s dráhou meteorického roja Geminíd. PHAETON je prvé známe materské teleso meteorického roja, ktoré nie je kométou (mohlo ním však byť v minulosti a dnes je kometárne neaktívne)

 

Pri ideálnych podmienkach (bez Mesiaca nad horizontom a rušivého osvetlenia, limitná jasnosť hviezd 6,5 magnitúdy) môže pozorný pozorovateľ za hodinu na celej oblohe vidieť ku polnoci miestneho času až 120 meteorov rôznych jasností. Realita pozorovaných frekvencií je však iba približne polovica z tohto počtu. Metodika pozorovaní je uverejnená na stránkach IMO (Medzinárodná meteorická organizácia), rovnako ako protokoly o pozorovaniach a návod na ich vyplnenie (http://www.imo.net/visual). Rozlišuje sa počet pozorovaných meteorov roja a sporadického pozadia, ich jasnosť a podmienky pozorovania.

 

Pri priazni počasia (jasná obloha) sa treba chrániť najmä pred chladom (oblečenie, prestávky v pozorovaní), ktorý výrazne znižuje pozornosť pozorovateľa. Vhodným spoločníkom pozorovateľa je diktafón, z ktorého môžete pozorovanie v teple na druhý deň spoľahlivo zrekonštruovať.

 

Veľa zážitkov pod jasnou, už zimnou oblohou !

 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline