Kysucká hvezdáreň LIVE

 


Virtuálne prehliadky:


Partneri:

  
     
  
 
 
 
Zimný slnovrat (2014)

Okamih zimného slnovratu v našom pásmovom čase nastane o 01 hod. 03 min. dňa 22. decembra 2014.  Začne sa astronomická zima.
 
Pre pozorovateľa v strede Zeme, dosiahne v tomto okamihu zdanlivý stred Slnka najjužnejší bod ekliptiky – dĺžku 270°. Tento bod sa v súčasnosti nachádza v súhvezdí Strelca (Sagittarius). V tomto okamihu prechádza stred Slnka i galaktickým rovníkom. Stred Slnka má rektascenziu 18:00 hod a deklináciu -23°27´.
 
Pre obyvateľov Zeme na obratníku Kozorožca (φ = - 23°27´) v tento deň Slnko na pravé poludnie kulminuje v nadhlavníku (zenite). Denný oblúk Slnka na tejto rovnobežke predstavuje 13 hodín 27 minút a smerom na juh sa zväčšuje. Na južnej polárnej kružnici (φ = - 66°33´) a južnejšie, vtedy už trvá deň 24 hodín a Slnko tam nezapadá. Na južnom geografickom póle končí práve polovica polročného polárneho dňa. Smerom na sever od južnej polárnej kružnice sa dĺžka dňa skracuje; na rovníku trvá deň 12 hodín, na obratníku Raka trvá už len 10 hodín a 33 minút. V našich šírkach nastáva najkratší deň a najdlhšia noc v roku (približne 16-hodinová noc a 8-hodinový deň). Na severnej polárnej kružnici v tento deň Slnko už nevychádza nad obzor (ak zanedbáme atmosférickú refrakciu) a na severnom póle uplynula práve polovica polročnej polárnej noci. K Slnku je privrátená južná pologuľa, na nej začína astronomické leto.
 
Nedokonalosťou súčasného kalendára sa deň zimného slnovratu posúva na stále skorší dátum v roku. Po tri (nepriestupné) roky nastáva každým rokom takmer o štvrť dňa (okolo 5 hod 48 min) neskôr, v priestupnom roku rovnako, avšak pridaním 29. februára sa posunie okamih o celý deň vopred. Najväčší posun nastáva v okolí rokov s priestupnými storočiami. Napríklad od roku 1903 (slnovrat nastal 23.12.1903 o 01:22 UT) do roku 2096 sa okamih zimného slnovratu posunie v kalendári dopredu o 2 dni 03 hod a 41 minút (slnovrat v r. 2096 nastane 20.12. o 21:41 UT). Rovnaký „skok“ možno očakávať aj v intervale rokov 2303 až 2496.
 
S najkratším dňom roka a dňami okolo je spojená bohatá kultúrna história a v časti ľudskej populácie aj najdôležitejšie a pre mnohých aj najkrajšie sviatky roka – Vianoce.
Prajeme všetkým priaznivcom hviezdneho neba pokojné Vianoce a veľa príjemných astronomických zážitkov pod hviezdnou oblohou v nasledujúcom roku 2015.
 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline.