Len ako čiastočné budeme u nás za priazne počasia pozorovať úplné zatmenie Slnka 20. marca 2015. Mesiac pritom zakryje až 62 % povrchu jasného slnečného disku.

 

Úkaz sa u nás začne prvým kontaktom Mesiaca a Slnka o 9:41 SEČ v pozičnom uhle (meria sa kladne od severu cez východ disku) 265°. Slnko bude u nás vtedy vo výške  33° nad horizontom. Najväčšia fáza zatmenia nastane o 10:51 SEČ pri výške Slnka 39° a zatmenie skončí o 12:01 SEČ posledným kontaktom okrajov Slnka a Mesiaca. Zatmenie patrí do série SAROS č. 120; predchádzajúcim v nej bolo úplné zatmenie 9. marca 1997 a nasledujúcim bude úplné zatmenie 30. marca 2033 (obe zatmenia u nás nepozorovateľné, ani ako čiastočné).

 

Pás totality zatmenia začína východom Slnka v severnom Atlantiku a pokračuje Faerskými ostrovmi, Nórskym a Barentsovým morom a súostrovím Špicbergy do Severného ľadového oceánu, kde blízko severného pólu končí západom Slnka (je deň jarnej rovnodennosti). Štatistika  počasia na 20. marec z uplynulých rokov nedáva pozorovateľom v páse totality veľkú nádej (ide v tomto období o oblasti tlakovej níže, šanca na jasnú oblohu je iba do 20%), napriek tomu na Faerské ostrovy a Špicbergy mnohí lovci zatmení smerujú. Na mieste maxima zatmenia (v Nórskom mori) potrvá úplné zatmenie 2 min. 47 sekúnd, na Faerských ostrovoch 2 min. 23 sekúnd a na Špicbergoch najviac 2 min. 30 sekúnd.

 

Záujem astronómov o pozorovanie úplného zatmenia Slnka vyplýva z možnosti pozorovať pri ňom najvyššiu časť slnečnej atmosféry –  slnečnú korónu. Mesačný disk pri zatmení úplne pokryje Slnko a koróna je pozorovateľná od slnečného limbu do veľkých vzdialeností. Tam korónu denne pozorujú družicové koronografy, ale tesne pri okraji Slnka je jeho atmosféra dostupná iba počas vzácnych zatmení. Spolu s umelými zatmeniami z pozemských pozorovaní v jednotlivých spektrálnych čiarach tak údaje zo zatmení dotvárajú doposiaľ nie úplnú teóriu ohrevu slnečnej koróny.

 

Bezpečnými  spôsobmi  pozorovania Slnka sú priemet obrazu Slnka v projekcii za okulárom a pozorovanie cez bezpečný tmavý filter. Pre oko bez ďalekohľadu je bezpečným filtrom zváračské sklo od č. 13 (a vyššie). Pri pozorovaní ďalekohľadom musíme zaradiť dostatočne hustý (a opticky dokonalý) filter (najlepšie profesionálne; BAADER AstroSolar filtre D 5.0, alebo fólia) zásadne pred objektív ďalekohľadu!  Blízko okulára (a ohniska sústreďujúceho aj tepelné žiarenie Slnka), by filter mohol prasknúť a slnečné žiarenie by nám mohlo vážne a nevratne poškodiť zrak. Pozor! Používanie amatérskych prostriedkov (fólie, diskety a pod.), ktoré nemajú určenú priepustnosť v blízkej infračervenej oblasti spektra Slnka (tepelné žiarenie), môže vážne poškodiť zrak! Preto sa na Slnko počas zatmenia akýmkoľvek filtrom pozeráme vždy iba krátko!

 

Pozorovací program astronóma-amatéra pozostáva najmä z určenia okamihov prvého a posledného kontaktu Mesiaca a Slnka. Tie sú závislé od polohy pozorovateľa a obvykle sa určujú fotograficky z dĺžky tetivy prieniku oboch telies v závislosti od času. Štvorec tejto dĺžky sa na začiatku a konci zatmenia mení s časom približne lineárne a časy kontaktov možno určiť graficky z dát, získaných fotograficky (najlepšie v ekvidištančných intervaloch, napr. po piatich sekundách), začínajúc pred predpovedanou hodnotou 1. a 4. kontaktu a končiac najmenej minútu po ňom. Miesto pozorovania určíme z aplikácie Google earth.

 

Interaktívnu mapu zatmenia nájdete tu.

 

Priebeh mesačného tieňa po povrchu Zeme.
 

Pre pozorovateľa viazaného na jedno stanovište sú zatmenia Slnka zriedkavé. Posledné čiastočné zatmenie Slnka sme videli 4. januára 2011 a po 20. marci 2015 si u nás na ďalšie čiastočné počkáme viac než šesť rokov;  až do 10. júna 2021. Na najbližšie prstencové zatmenie si dnešná mládež môže rezervovať 13. júl 2075 a na ďalšie, u nás úplné zatmenie, si počkajú až do 7. októbra 2135 ich potomkovia.

 

 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline