.png "https://www.facebook.com/KrajskaHvezdarenZilina"){kind=logo}
|
K výraznému asterizmu jarnej večernej oblohy – otvorenej hviezdokope M45 (Plejády) - sa 11.4.2015 priblížil na vzdialenosť iba 3° najjasnejší objekt súčasnej večernej oblohy: planéta Venuša.
Plejády, hviezdokopa v súhvezdí Býka, ležia blízko ekliptiky - zdanlivej dráhy Slnka okolo Zeme. Tak, ako sa opakujú kampane prechodu Mesiaca hviezdokopou (pri ekliptikálnej šírke 4,1° to je každých 4.2 a 14.6 roka), približuje sa pravidelne ku Plejádam aj planéta Venuša.
Na určenie presnej periódy, s ktorou sa opakujú „konjunkcie“ planéty (v rovnakej fáze) s Plejádami je potrebné poznať periódy siderického (t.j. voči hviezdam) a synodického (t.j. pre pozorovateľa na Zemi) pohybu Venuše. Ďalšou úlohou je nájsť najmenší spoločný násobok týchto periód, pri ktorom sa konjunkcie opakujú (najlepšie metódou tzv. „reťazového zlomku“).
Rovnaké fázy Venuše sa opakujú po 583,9090 dňoch a siderická perióda planéty je 224,7008 dní. Porovnaním celých násobkov týchto periód zistíme, že prvou možnosťou sú dve synodické a súčasne päť siderických periód. To trvá 1167,8 resp. 1123,5 dňa, teda o málo viac než tri kalendárne roky (s rozdielom iba 44 dní). Za tento čas sa potom Venuša posunie po ekliptike kúsok ďalej od Slnka a na večernej jarnej oblohe sa v našich šírkach dostane „nad“ hviezdokopu.
Veľmi praktickou je perióda opakovaní takmer 8 kalendárnych rokov: 5 synodických a 13 siderických periód Venuše. Rozdiel je iba 1,56 dňa. Táto je dobre registrovateľná a oproti dlhším (227 a 689 rokov !) a presnejším môže dlhodobo sprevádzať astronóma od detstva až po starobu.
V našom archíve môžeme nájsť snímky Venuše pri Plejádach spred troch rokov (3.4.2012), tak aj z apríla 2007. Líšia sa použitou kamerou, objektívom a o niekoľko dní aj dátumom. Ďalšia snímka, na ktorej bola Venuša už medzi Plejádami a Hyádami, je zo 14.4.2015.
RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline
|
| Venuša pri Plejádach (2015) |
