Zdá sa, že meteorologické leto je tu už definitívne, hoci v r. 2015 sa Zem dostane do bodu letného slnovratu (súčasne sa začne astronomické leto) až 21. júna o 18:38 LSEČ.

 

Obdobie okolo slnovratu je spojené na oblohe s fenoménmi, ktorých pozorovania sú v iných ročných obdobiach iba veľmi ťažké, či nemožné. V prvom rade je to neexistencia noci; teda obdobia, v ktorom je Slnko viac ako 18° pod horizontom aj pri dolnej kulminácii. Z polohy Pozorovateľne na Malom Diele v Žiline je to v tomto roku interval od 9. júna do 5. júla, z Kysuckej hvezdárne v Kysuckom Novom Meste (je o 6´ severnejšie) ešte o dva dni viac; od 8. júna do 6. júla.

 

Nízka hĺbka Slnka aj pri dolnej kulminácii veľmi priaznivo ovplyvňuje pozorovateľnosť umelých družíc Zeme. Kozmická stanica ISS (v súčasnosti v strednej výške okolo 401 km) počas tohto obdobia už nevchádza do tieňa Zeme, ale zapadá za horizont. To platí pre väčšinu družíc, s výnimkou družíc s extrémne nízkymi dráhami. Astronomické leto je ideálne pre pozorovania väčšiny umelých družíc (večerné prelety ISS a záblesky družíc IRIDIUM nájdete v našej "Aktuálnej oblohe" ).

 

Ďalšou možnosťou je pozorovanie vysokých mezosférických oblakov (NLC – noctilucent clouds). Sú pozorovateľné okolo letného slnovratu pri hĺbke Slnka od 6°do 16° pod obzorom. V našich šírkach to napr. v deň letného slnovratu zodpovedá intervalu večer od 21:37 do 23:43 SELČ a ráno od 1:50 do 3:56 SELČ. Prach, sčasti meteorický a sčasti sopečný, je vtedy namrznutý vodným ľadom a dobre odráža svetlo Slnka nízko pod horizontom (v čase letného slnovratu je nad severnou polárnou oblasťou vo výške 85 km najchladnejšie). Jedny z prvých výrazných tohtoročných NLC zaznamenali z Isle of Sky (Škótsko) a sú publikované v aktuálnej galérii na www.spaceweather.com.

 

NLC 13.7.2009 z Veľkého Dielu v Žiline. Canon 5,6/28 mm, ISO 200, exp. 20 sek, Canon 450D

 

V tomto roku v dňoch 29.6 – 1.7. nás ešte čaká nad západným horizontom tesné priblíženie Jupitera s Venušou. V tretej dekáde júla spoločne zmiznú za večerného súmraku blízko Slnka. 

Dobre pozorovateľná, hoci nízko nad južným obzorom, zostáva planéta Saturn.

Bezmesačné noci na miestach bez rušivého osvetlenia umožňujú pozorovania Mliečnej cesty a množstva objektov v nej. 

Priaznivá fáza Mesiaca praje aj pozorovaniu pravidelného meteorického roja Perzeíd.

V závere školských prázdnin nasmerujeme naše ďalekohľady aj na planétu Neptún. 

 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline