17. júla 1850 sa zrodila prvá astronomická fotografia hviezdy. William Bond a John Adams Whipple získali pomocou 15“ refraktoru Harvard College Observatory prvú daguerrotypiu hviezdy Vega.

 
Daguerrotypia sa postupne vyvíjala od začiatku XIX. storočia. V roku 1816 Louis Daguerre objavil citlivosť jodidu strieborného na svetlo, v r. 1837 vyvolanie latentného obrazu ortuťovými parami a v r. 1838 jeho ustálenie tiosíranom sodným. Základom snímky bola medená, slabo postriebrená a vyleštená platňa. Tá sa najskôr scitlivela nad miskou s parami kryštalického jódu, potom dlho exponovala svetlom a nakoniec vyvolala parami ortuti. Po umytí v roztoku tiosíranu sodného (spočiatku iba v slanej horúcej vode) sa doštička usušila a okamžite dala do skleneného rámika, chrániaceho málo trvanlivý obraz predvonkajšími vplyvmi.

 
Slávu vynálezu v astronómii predpovedal F. Arago netušiac, že už onedlho bude možné pomocou kalotypie (objavil ju v r. 1841 Henry F. Talbot) robiť z jedného originálneho zdroja neobmedzené množstvo snímkov. Aj táto technika, založená dnešnými slovami na použití svetlocitlivého papiera, bola po r. 1851 nahradená tzv. „kolódiovým procesom“. Išlo o mokrý proces; do roztoku kolódia s bromidom draselným sa namáčali sklenené platne, ktoré sa potom potme scitlivovali v roztoku dusičnanu strieborného. Až po r. 1885 bol tento postup nahradený suchou želatínovou svetlocitlivou vrstvou na planparalelnej sklenenej platni, neskôr na celuloidovom (nitrocelulózovom) filme. Na týchto materiáloch sú zaznamenané najmä spektrá hviezd (prvé W. Huggins, Vega, 1879), ktoré podnietili prudký rozvoj astrofyziky koncom storočia.
 
Čiernobiely film (a fotografické platne) sa používajú prakticky aj v súčasnosti. Farebné spracovanie obrazu sa masovo rozšírilo po II. svetovej vojne a tiež trvá dodnes. Hlavným zdrojom informácii o objektoch na oblohe dnes sú už však digitálne dáta z CCD snímačov.
 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline.