Najnovšie snímky stiahnuté zo sondy New Horizons v priebehu posledného týždňa. 

Pohorie nazvané Tartarus Dorsa zachytené na rozhraní osvetlenej a neosvetlenej  časti povrchu. Modro-šedé hrebeňe a červenkastý materiál medzi nimi tvoria zvláštny vzor, pripomínajúci hadiu kožu.  Snímka zachytáva oblasť so šírkou okolo 530 km. Credits: NASA/JHUAPL/SWRI

 

Kombinácia snímok v modrej, červenej a infračervenej oblasti, zachytáva detaily s rozlíšením 1,8 km. Farby sú prehnané. Credit: NASA/JHUAPL/SwRI

 

Cylindrická projekcia povrchu v prehnaných farbách. a zatiaľ najdetailnejšia farebná mapa Pluta. (Pozor veľký obrázok) Credits: NASA/JHUAPL/SWRI

 

Snímka časti Sputnik Planum v prehnaných farbách a vo vysokom rozlíšení. Najmenšie zachytené prvky povrchu veľkosť 250 m. Credits: NASA/JHUAPL/SWRI

 

Detail predchádzajúceho obrázku. Credits: NASA/JHUAPL/SWRI

 

Mapa zastúpenia metánu na povrchu Pluta (vľavo) a snímka kombinovaná s obrázkami z kamery LORRI. Credits: NASA/JHUAPL/SWRI

 

Snímka zo širokouhlej kamery - Ralph/Multispectral Visual Imaging Camera (MVIC), bola nasnímaná 14. júla len 15 minút po maximálnom priblížení sondy k Plutu, z výšky 18 000 km a na Zem dorazila 13. septembra. Snímka zachytáva oblasť s šírkou okolo 1250 km. Je nasnímaná viac menej proti Slnku, vďaka čomu na nej ešte viac vyniká rozmanitosť povrchu Pluta a vrstvy oparu v atmosfére.

Hladká časť na pravo je Sputnik Planum, ktorá smerom doľava (na západ) prechádza do členitých pohorí s výškou okolo 3 500 m. V popredí Norgay Montes, na horizonte Hillary Montes. Časť povrchu na východ od Sputnik Planum, pripomína ľadovce (viď. obrázky nižšie).  Credits: NASA/JHUAPL/SwRI

 

Detail okraja Sputnik Planum. Credits: NASA/JHUAPL/SwRI

 

Zapadajúce Slnko osvetľuje hmlistý opar, preťatý rovnobežnými tieňmi kopcov a vrchov. Credits: NASA/JHUAPL/SwRI

 

Kompozitná snímka „Srdca Pluta“ detail v rámčeku je popísaný nižšie. Credits: NASA/JHUAPL/SwRI

 

Červené šípky vyznačujú možný presun ľadu (zamrznutý dusík) nahromadeného v pohoriach cez 3-8 km široké doliny do Sputnik Planum. Čelo ľadovca je vyznačené modrými šípkami. Credits: NASA/JHUAPL/SwRI

 

Pohľad na tú istú oblasť, akurát teraz ide o detail z prvého obrázku (po úprave a tranformácii). Vďaka svetlu z pozadia vidieť komplikované prúdenie ľadovcov. Credits: NASA/JHUAPL/SwRI

 

Nové zábery sú vo vyššom rozlíšení ako tie zverejnené tesne po prelete sondy okolo trpasličej planéty Pluto. Vedci žasnú nad rozmanitosťou a komplexnosťou jeho povrchu. Niektoré s rozlíšením len 400 metrov na pixel odhaľujú detaily zložitého povrchu Pluta. Ukazujú staré tmavými krátermi posiate pohoria v tesnom susedstve s rozsiahlymi svetlými geologicky mladými planinami. Náhodne rozmiestnené hromady vrchov by mohli byť obrovskými blokmi ľadu pohybujúce sa po hustejšej vrstve zamrznutého dusíka. Ďalšie snímky odhalili viac vrstiev zákalu v atmosfére, ten spôsobuje na Plute súmrak. Vidieť aj siete roklín, ktoré mohli byť vymleté pohybom materiálu po povrchu, či oblasti pripomínajúce tmavé vetrom nafúkané duny, ktoré, ak tam naozaj sú, by naznačovali, že buď bola v minulosti atmosféra Pluta hrubšia alebo tu prebiehajú procesy, ktoré zatiaľ nepoznáme. Ďalšie snímky z kamery LORRI by nám mali odhaliť viac o mesiacoch Cháron, Nix a Hydra.

Sytetická perspektíva povrchu Pluta ako by ju pozorovateľ videl zo vzdialenosti 1 800 km nad povrchom. V skutočnosti vznikla spracovaním snímok vo vysokom rozlíšení nafotených počas preletu sondy zo vzdialenosti asi 80 000 km.
Credit: NASA/JHUAPL/SWRI

 

Mozaika snímok s rozlíšením 0,8 km na pixel zachytáva Sputnik Planum. Credit: NASA/JHUAPL/SWRI

 

Snímka zachytávajúca rozmanitosť povrchu s rozlíšením 0,8 km na pixel. Credit: NASA/JHUAPL/SWRI

 

Hromady balvanov a popraskaného terénu v severozápadnom okraji Sputnik Planum zo vzdialenosti 80 000 km.
Credit: NASA/JHUAPL/SWRI

 

Dve snímky zachytávajúce atmosféru Pluta, nasnímané 16 hodín po prelete. Credit: NASA/JHUAPL/SWRI

 

Snímky rozhrania osvetlenej a neosvetlenej časti povrchu. Vidieť terém jemne osvetlený svetlom rozptýlenom na opare v atmosfére Pluta. Credit: NASA/JHUAPL/SWRI

Cháron zo vzdialenosti 470 000 km, nafotený 12 hodín pred preletom. Najmenšie útvary majú priemer okolo 4,6 km.
Credit: NASA/JHUAPL/SWRI

 

Pred siedmimi týždňami, pri prelete New Horizons okolo trpasličej planéty Pluto a jej mesiacov sonda nazbierala obrovské množstvo dát, ktoré má uložené v pamäti a čakajú na odoslanie na Zem. Všetka komunikácia si sondou, od posielania príkazov po sťahovanie dát, prebieha prostredníctvom siete antén DNS (NASA’s Deep Space Network). Tie sú umiestnené neďaleko Madridu v Španielsku, v Goldstone v Kalifornii a neďaleko Canberry v Austrálii.

 

Doposiaľ sme z New Horizons obdržali len nejakých 5% zozbieraných dát. Signál zo sondy, širiaci sa rýchlosťou svetla, potrebuje na dosiahnutie Zeme až 4,5 hodiny. Celý proces odosielania sa od 5. septembra urýchlil a postupne sa môžeme začať tešiť na obrázky vo vysokom rozlíšení, spektrá a údaje o atmosfére Pluta. Pri prenosovej rýchlosti 1-4 kbit/s  bude prenos všetkých dát trvať zhruba 1 rok. Tím New Horizons plánuje publikovať nové surové snímky z kamery LORRI (Long Range Reconnaissance Imager) každý piatok. Snímky budú dostupné na stránkach misie tu, pričom najbližšie publikovanie je plánované na 11. septembra. Tie najzaujímavejšie novinky sa Vám vždy pokúsime zhrnúť na tejto stránke.

70-metrová anténa v Goldstone, Kalifornia.  Image Credit: NASA/JPL-Caltech

 

Tím misie vybral ďalší potenciálny cieľ pre sondu New Horizons. Teleso Kuiperovho pásu s označením 2014 MU69 obieha približne miliardu kilometrov za dráhou Pluta. Výber však musí schváliť nezávislá komisia NASA. Ak všetko klapne, sonda by mala svoj nový cieľ dosiahnuť 1. Januára 2019. 

Viac sa dočítate v článku na stránkach NASA (v angličtine). 

Dráha sondy New Horizons k 2014 MU69. Credits: NASA/JHUAPL/SwRI/Alex Parker