.png "https://www.facebook.com/KrajskaHvezdarenZilina"){kind=logo}
Obsah článkuStrana 1 z 3
|
 |
Za striedanie ročných období na Plute je zodpovedný pomerne extrémny sklon jeho rotačnej osi 119,5°, čo vlastne znamená, že Pluto je „hore nohami“ a jeho polárne kruhy siahajú do vzdialenosti len 29,5° od rovníka. Okrem toho sa tu prejavuje aj vplyv eliptickej dráhy obehu okolo Slnka, keďže jeho vzdialenosť sa počas obehu (248 rokov) mení z približne 30AU na 50AU. Credit: NASA/JHUAPL/SwRI |
Snímka mesiaca Kerberos je kombináciou štyroch samostatných snímok zo 14. júla 2015 zo vzdialenosti cca 396 100 km. Tvar naznačuje, že mohol vzniknúť spojením dvoch menších telies. Pred preletom sondy sa podľa jeho gravitačného vplyvu na ostatné mesiace predpokladalo, že sa jedná o pomerne veľké a hmotné teleso pokryté tmavým materiálom. Snímky však ukazujú malé a jasné teleso. Prečo boli teórie nesprávne zatiaľ nevieme. Credit: NASA/JHUAPL/SwRI
Obrázok všetkých mesiacov Pluta v mierke. Credit: NASA/JHUAPL/SwRI
12.10.2015: Modrá atmosféra, vodný ľad a Styx
Prvé farebné snímky atmosféry Pluta zozadu osvetlenej slnečným svetlom. Pri takomto osvetlení sa atmosféra javí modrá. Slnečné svetlo je podľa NASA rozptyľované na časticiach nazývaných tholíny. Na povrchu by tieto látky mali Plutu dodávať jeho načervenkasté sfarbenie.
(Pre zaujímavosť: vizualizácia vzhľadu zemskej atmosféry pri pozorovaní z povrchu Mesiaca počas jeho zatmenia)
Modrá obloha Pluta v protisvetle. Jednotlivé farebné kanály sú skombinované tak, aby sa obrázok čo najviac zhodoval s tým, čo by videlo ľudské oko. Credits: NASA/JHUAPL/SwRI
Kombináciou snímok z prístrojov RALPH, MVIC a LEISA sa na snímkach objavili odhalené depozity vodného ľadu (zvýraznené modrou). Najjasnejšie stopy vidíme v oblasti Virgil Fossa (vľavej časti obrázka, západne od kráteru Elliot), v oblasti Viking Terra (hore v strede), v oblasti Baré Montes (v pravej časti obrázku) a rôzne roztrúsené v kráteroch a kopcovitých oblastiach . Obrázok zachytáva oblasť širokú okolo 450 km. Credits: NASA/JHUAPL/SwRI
Snímka najmenšieho Plutovho mesiaca Styx, so značne podlhovastým tvarom a rozmermi zhruba 5 x 7 km. Snímka vznikla 14. júla 2015, keď sa od neho sonda New Horizons nachádzala vo vzdialenosti cca 631 000 km. Credits: NASA/JHUAPL/SwRI
5.10.2015: Cháron vo farbe.
Minulý týždeň na Zem dorazili snímky Plutovho mesiaca Chárona vo vysokom rozlíšení. Cháron s priemerom 1 214 km (cca ½ priemeru Pluta) ukázal povrch pokrytá pohoriami, kaňonmi a farebnými variáciami. Na snímkach zachytená k Plutu privrátená hemisféra mesiaca Cháron, je preťatá systémom kaňonov s dĺžkou viac ako 1 600 km, ktorý miestami dosahuje hĺbku dvojnásobku hĺbky Veľkého kaňonu. Južne od neho sa tiahnu hladšie, geologicky mladšie planiny, neformálne označované ako Vulcan Planum. Môžu byť výsledkom kryovulkanickej činnosti na mesiaci. Ďalším neprehliadnuteľným útvarom je červenkastá oblasť okolo severného pólu Chárona, neformálne nazývaná Mordor Macula.
Sonda New Horizons je v súčasnosti asi 5 miliárd kilometrov od Zeme a ďaľšie snímky Pluta a jeho mesiacov sú už na ceste.
Snímka Chárona je kombináciou snímok v modrom, červenom a infračervenom kanále, v prehnaných farbách, aby sa zvýraznila rôznorodosť jeho povrchu. Najmenšie zachytené útvary majú cca 2,9 km. Credits: NASA/JHUAPL/SwRI
Detail povrchu na snímke vo vysokom rozlíšení zachytáva detaily s veľkosťou len 0,8 km. Credits: NASA/JHUAPL/SwRI
Snímka Pluta a Chárona v prehnaných farbách. Obe snímky boli spracované identickým spôsobom, preto pekne vyniká podobnosť červenkastej oblasti okolo pólu Chárona a rovníkovej oblasti na Plute. Veľkosti objektov sú približne v mierke, no vzájomná vzdialenosť už zachovaná nie je. Credits: NASA/JHUAPL/SwRI
Simulácia preletu nad povrchom Chárona. Credits: NASA/JHUAPL/SwRI/Stuart Robbins