Vianoce sú príležitosťou, kedy sa dajú splniť takmer všetky želania. Žiaľ, s výnimkou tých, na ktoré nestačia peniaze... Otvoreným snom každého začínajúceho astronóma – amatéra, ktorý uverí umelým farebným obrázkom vesmíru v telke či na internete, je mať vlastný ďalekohľad a vidieť všetku tú nádheru na vlastné oči. Každoročne práve pred Vianocami nás kontaktuje množstvo ľudí, hlavne rodičov, ktorí nás žiadajú o radu: Aký ďalekohľad mám kúpiť deťom na Vianoce?
Ak si prezrieme ponuky astronomických ďalekohľadov v obchodnej sieti, u špecializovaných dodávateľov, alebo všeobecne na internete, je druhá veta z nadpisu naozaj namieste. Ponuka je obrovská a v porovnaní s našim detstvom i mladosťou priam nepredstaviteľná. Pri realizácii želaní však musíme zvážiť veľmi veľa parametrov: refraktor alebo reflektor, monokulár či binokulár, s montážou (a akou), či bez nej, trvalý či prenosný prístroj, jedno trvalé, alebo viac rôznych zväčšení, astronomický či pozorovací, amatérsky či poloprofesionálny a nie nakoniec: cena, alebo kvalita.
Spolu s kolegami hovorievame ľuďom na večerných pozorovaniach pri otázke, koľko stojí dobrý ďalekohľad, že pri frekvencii 5x ročne môžu za túto cenu navštevovať našu pozorovateľňu nepretržite 100 rokov...samozrejme minimálne.
Úplne objektívne, pozorovateľnosť objektov na oblohe najviac ovplyvňujú (približne v poradí dôležitosti): objekt zvolený na pozorovanie, priezračnosť a kvalita ovzdušia, úroveň svetelného znečistenia, optická skúsenosť pozorovateľa a chyby jeho zraku, optická kvalita zobrazenia, použitý priemer a zväčšenie ďalekohľadu a poznanie oblohy. Niektoré tieto faktory sa v realite dajú odhadnúť podľa miesta, zvoleného na pozorovanie (balkón v paneláku uprostred Žiliny – záhrada rodinného domu vo Višňovom – to isté na chate v Zázrivej 900 m. n. m.– lyžovačka v Rakúsku na chate 2600 m. n. m.). Tieto vlastnosti väčšinou zadefinujú typ a prenosnosť ďalekohľadu, voľbu montáže, okulárové príslušenstvo a spôsob navádzania.
Mesiacu, jasným planétam a dvojhviezdam ulahodíte ich pozorovaním refraktorom. Hoci jednoduchým, a aj na azimutálnej montáži, vždy však so zväčšením proporcionálnym priemeru objektívu. Hoci vám reklama hovorí o 300 či 500 násobnom zväčšení, u jednoduchých achromatických refraktorov sa dá použiť zväčšenie medzi jedno, až dvojnásobkom priemeru objektívu v mm (napr. pri objektíve 70/700 mm sú to zväčšenia od 70x do 140x). Ak chcete popri týchto objektoch pozorovať aj hviezdokopy, galaxie a difúzne svietivé hmloviny, je najvhodnejším amatérskym prístrojom reflektor s priemerom zrkadla od 114 mm. Vyrábajú sa so svetelnosťou f/7 – f/15 a použité zväčšenia by nemali klesnúť pod hodnotu, pri ktorej výstupná pupila sústavy nepresiahne 7 mm (napr. pri reflektore 114/750 mm je to zväčšenie najmenej 17x). Pevná montáž, najlepšie paralaktická, je už tomto prípade samozrejmosťou. Na pozorovanie jasnejších komét a difúznych objektov (hmloviny, galaxie, guľové hviezdokopy) ale aj prírody a krajiny okolo nás výborne slúžia binokulárne ďalekohľady. Začínať môžeme u typu 10 x 50, 12 x 60 alebo 15 x 70 mm. Čím väčší priemer (to je ten druhý údaj a je v mm), tým slabšie objekty uvidíme. Rastom prvej hodnoty stúpa zväčšenie. Vzhľadom na to, že ďalekohľad držíme v rukách, ktoré sa nám trasú (s vekom stále viac), musíme počítať s tým, že pri zväčšení nad 15x potrebujeme aj k binokuláru pevný statív. Aj tu si treba určiť hranice; masívnosť statívu je úmerná jeho hmotnosti a „jednochlapový“ ďalekohľad z mladosti sa na starosť môže stať „dvoj“ a „viacchlapovým“. Až posledným, univerzálnym ďalekohľadom je pre vyspelých amatérov katadioptrický (šošovkovo-zrkadlový) ďalekohľad na všestranne použiteľnej montáži.
Niekoľko nie celkom univerzálnych doporučení na záver:
|
Ďalekohľad? Kedy, ak nie teraz? (2015) |