Vedci Konstantin Batygin a Mike Brown z California Institute of Technology (Caltech) pomocou matematických modelov a počítačových simulácií vyslovili hypotézu o existencii deviatej planéty slnečnej sústavy. Toto teleso by malo mať asi 10-násobok hmotnosti Zeme, obiehať v strednej vzdialenosti asi 20-násobku vzdialenosti Neptúna od Slnka a jeho obežná doba by sa mala pohybovať v rozmedzí 10 - 20 tisíc rokov.

 

Článok publikoval renomovaný vedecký časopis Astronomical Journal 20.1.2016⁽³⁾.

 

Ešte v roku 2014 Brownovi kolegovia Chad Trujillo a Scott Shepard poukázali na podobné nejasné charakteristiky dráh 13 najvzdialenejších známych telies Kuiperovho pásu. Ako vysvetlenie sa ponúkala prítomnosť malej planéty. Hoci sa toto vysvetlenie zdalo nepravdepodobné, naštartovalo spoluprácu Browna a Batygina pri výskume vzdialených objektov slnečnej sústavy, ktorá trvala jeden a pol roka. Ukázalo sa, že 6 z týchto malých objektov má podozrivo podobné dráhy (perihélium a sklon). Pravdepodobnosť, že by išlo o náhodu, je len 0,007%, a preto niečo musí tieto telesá gravitačne ovplyvňovať. Ak by sa tento vplyv pripísal vzdialeným, a zatiaľ aj neobjaveným telesám v Kuiperovom páse, bolo by potrebné, aby obsahoval aspoň 100-násobné množstvo hmoty ako má teraz. Keď pri simuláciách použili hmotnú planétu s perihéliom 180° od perihélia týchto skúmaných objektov, výsledky pripomínali pozorovanú situáciu. Model rozvíjali a testovali jeho ďalšie možné dôsledky. Možno ním vysvetliť excentrické dráhy telies ako Sedna alebo telesa s označením 2012 VP113 a existenciu objektov s dráhami kolmými na rovinu obehu planét. 

 

Z objavov a pozorovaní extrasolárnych planetárnych sústav sa ukazuje, že pri hviezdach podobných Slnku planéty zvyčajne neobiehajú len v jednej obežnej polohe (niektoré v blízkosti hviezdy, niektoré vo veľkých vzdialenostiach od nej). Najčastejším typom planét sú tie s hmotnosťou 1 až 10-násobku hmotnosti Zeme. Takéto planéty v našej slnečnej sústave nie sú  známe.

 

Objav je zatiaľ iba teoretický a na potvrdenie bude potrebné reálne pozorovanie. Podľa modelov by planéta mala mať perihélium vo vzdialenosti okolo 200 AU a afélium niekde medzi 500 AU and 1200 AU. Sklon dráhy má byť okolo 30° a priemer medzi 2 až 4 násobkami priemeru Zeme. Ak by išlo o katapultovaného ľadového obra, planéta by sa mala podobať na Neptún a mať aj rovnaké albedo (schopnosť telesa odrážať svetlo). Vzhľadom na veľkú vzdialenosť od Slnka by jej zdanlivá jasnosť nemala presiahnuť 22 magnitúd ⁽²⁾. V prípade, že sa teraz toto teleso nachádza v najvzdialenejších častiach svojej dráhy, mali by ho byť schopné zbadať Keckove ďalekohľady či ďalekohľad Subaru, ktoré sú na Mauna Kea na Havaji. Ak sa však objekt nachádza bližšie, šancu majú mnohé ďalšie observatóriá, prípadne aj prehľadávanie už existujúcich snímok (automatické prehliadky oblohy PanSTARSS a Catalina majú dosah v rozsahu od ~18.6 do ~22,5mag), a preto môžeme v najbližšom období očakávať spustenie rozsiahlej pátracej akcie po "Planéte deväť".

 

Evidence of a Ninth Planet. Caltech (video po anglicky)

 

Zdroj: 

(1) California Institute of Technology (Caltech), Caltech Researchers Find Evidence of a Real Ninth Planet - written by Kimm Fesenmaier

(2) The Search for Planet Nine - www.findplanetnine.com

(3) Astronomical Journal - EVIDENCE FOR A DISTANT GIANT PLANET IN THE SOLAR SYSTEM, Konstantin Batygin and Michael E. Brown, 20. 1. 2016

 

Mgr. Evka Neubauerová, Krajská hvezdáreň v Žiline