.png "https://www.facebook.com/KrajskaHvezdarenZilina"){kind=logo}
 René Descartes sa narodil 31.3.1596 v La Haye en Touraine (dnes Descartes) v departmente Indre et Loire vo Francúzsku, v rodine právnika. Študoval v jezuitskom kolégiu a neskôr právo na Univerzite v Poitiers. Po štúdiách slúžil v rôznych armádach nepokojnej Európy a po r. 1628 sa definitívne usadil v dnešnom Holandsku a rozhodol sa venovať filozofii a matematike.
Jeho prelomovým filozofickým dielom je „Discours de la Methode.... (Rozprava o metóde, ako správne viesť svoj rozum a hľadať pravdu vo vedách). V ňom, ako aj v následnej práci „Princípy filozofie“, vyjadril svoj skeptický postoj k poznaniu, odvodenému iba od autorít, alebo zmyslov. Dokázal tiež, že iba racionálne poznanie je mocou, ktorou človek ovláda seba a svet. Pritom sa však v aplikácii svojej metódy v mnohých konkrétnych filozofických i fyzikálnych prípadoch podstatne mýlil (nepresvedčivé teleologické princípy, pôsobenie síl na diaľku, neexistencia vákua, okamžité pôsobenie svetla, ale aj opačné sploštenie rotujúcej Zeme...). Z dedukcie sa v jeho filozofii stal najmocnejší nástroj a dnes s istotou vieme, že prehodnotil jej význam. V životopisoch mnohých vedcov týchto čias sa však „Discours ...“ najčastejšie vyskytuje ako prvý podnet či príčina záujmu o vedu.
V niektorých oblastiach prírodných vied však čerpáme z Descartovho odkazu dodnes. Vytvoril analytickú geometriu; krivky alebo plochy v nej sú reprezentované rovnicami a ich riešením sú body v rovine či priestore, popísané kartézskymi (podľa jeho latinizovaného mena Cartesius) súradnicami polôh od ich počiatku v navzájom kolmých smeroch. Prieniky kriviek v rovine či rovín v priestore sa dodnes vyjadrujú analyticky, prekonávajúc klasickú Eukleidovskú školu.
Vo fyzike ako prvý popísal zákon lomu svetla (objavený W. Snelliom pokusmi v r. 1621, možno ešte skôr T. Hariottom), ktorý však presvedčivejšie dokázali P. de Fermat (z princípu najrýchlejšej dráhy) a Ch. Huygens (pomocou vlnovej teórie svetla).
Pomocou experimentu s guľatou nádobou naplnenou vodou tiež odvodil 42°odklon dúhy od antislnka a dvojitým odrazom v kvapke vysvetlil sekundárnu dúhu.
Podľa jeho teórie boli planéty unášané vírmi z miesta svojho vzniku a na zmenu ich priamočiareho pohybu bola potrebná sila. Tú však objavil až I. Newton, hoci silu potrebnú na ich udržanie na kruhovej dráhe okolo Slnka poznal už Ch. Huygens.
Ako je u velikánov obvyklé, už 15 rokov po jeho smrti (11.2.1650) sa väčšina jeho prác dostala na dlhé obdobie na Index Librorum Prohibitorum.
R. Descartes zanechal v histórii vedy a poznania nezmazateľnú stopu. Po Descartesovi je pomenovaný asteroid 3587, teoréma dotýkajúcich sa kruhov, kartézsky množinový diagram, kartézsky súradnicový systém, kartézsky súčin, kartézsky strom, pravidlo hodnoty znamienok v koreňoch rovníc a descartov list (krivka tretieho stupňa).
RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline
|
| Pred 420 rokmi sa narodil René Descartes (2016) |
