Každoročne premenlivými a pritom najvýznamnejšími kresťanskými sviatkami  sú Veľkonočné sviatky. Hoci existujú mnohé vzorce, „computus“ (kalendárny výpočet) pre západné cirkvi sa dá zjednodušiť pomocou priloženej schémy.

 

S periódou 28 rokov (4 x 7) pripadali prvé dni roka v juliánskom kalendári na rovnaký deň v týždni, s periódou 19 rokov v ňom pripadá na rovnaký deň rovnaká fáza (cyklického) Mesiaca. V násobku týchto čísel, 532 juliánskych rokov,  sa pravidelne opakovali v rr. 326 - 1582  až do reformy kalendára  termíny Veľkonočnej nedele: pripadli na rovnaké dátumy v roku. 

 

Zvyšok delenia kresťanského letopočtu roku číslom 19 určuje v tabuľke termín „splnu cyklického mesiaca“. Je to prvý spln cyklického mesiaca po prvom jarnom dni, pevne stanovenom (Nikájskym koncilom v r. 325) na 21. marca, bez ohľadu na astronomickú skutočnosť. Môže nastať v dňoch od 21. marca (M 21) do 18. apríla (A 18). Prvá nedeľa po tomto dátume je Veľkonočná. Ak dátum splnu cyklického mesiaca pripadne na nedeľu, Veľkonočnou je až nasledujúca nedeľa. Veľkonočná nedeľa tak môže nastať medzi 22. marcom a 25. aprílom. 

 

Po reforme kalendára, nepridaním priestupných dní v letopočtoch končiacich 00 (s výnimkou tých, ktoré sú deliteľné 400) a posune 10 dní po 4.10.1582, sa termíny splnu transformovali  (stĺpec rokov 1583-1699). Odvtedy sa v nepravidelne dlhých obdobiach posúvajú vždy o jeden deň neskôr (v riadkoch tabuľky). Ak sa v susedných stĺpcoch pre rovnaký zvyšok delenia nachádzajú v riadku vedľa seba rovnaké termíny (obvykle A 17, alebo A 18), ide o korekcie cyklického mesiaca (Kallippov cyklus, štyri Metonove cykly; 76 rokov a Hipparchov cyklus, štyri Kallippove cykly mínus jeden deň (vplyvom precesie); 304 rokov). Do r. 1582 je spln cyklického mesiaca v tabuľke udaný v Juliánskom kalendári, od 1583 v Gregoriánskom kalendári.

 

Odchýlky tvaru Mesiaca od gule pri splne sú voľným okom  po dlhé obdobie prakticky nepozorovateľné. Pri rozlíšení ľudského oka 1´ sa nám zdá byť Mesiac presne „guľatý“ v intervale od 3,2 do 3,6 dňa okolo astronomického splnu. Do tejto hodnoty sa potom zmestia všetky prípadné korekcie. V roku 1997 navrhol Svetový kongres cirkví na sneme v Aleppe (Sýria) reformu pravidiel; prvý jarný deň mal byť určený astronomicky pre dĺžku Jeruzalema, spln Mesiaca po ňom mal byť opäť astronomický. Reformou  by sa od nového milénia (2001) zjednotil termín Veľkonočnej nedele pre západných a východných kresťanov; reforma však nebola prijatá.

 

Tabuľka pre určenie termínu splnu cyklického mesiaca od r. 326 do 3499.

 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline