Bočné Slnko 4. apríla 2016
Oteplenie v posledných dňoch nám pripomína nezvratný príchod jari, vo výške však oblaky obsahujú aj ľadové kryštály po celý rok.
 
Slnečné svetlo prechádzajúce tenkými ľadovými kryštálmi vo vysokých oblakoch sa v nich rozkladá na jednotlivé farby viditeľného spektra. Podľa tvaru a hrúbky kryštálov, ale tiež podľa výšky Slnka nad horizontom a ich orientácie (náhodná, alebo usporiadaná), vytvára slnečné svetlo jednoduchšie či zložitejšie ohybové obrazy. Najčastejšie pozorujeme tzv. „vedľajšie“ Slnkáparhéliá. obvykle dve, vpravo a vľavo od Slnka, na vonkajšom okraji malého halového kruhu. Parhéliá dúhovo sfarbené a veľmi často tak jasné, že naozaj pripomínajú svojim jasom Slnko. S rastúcou výškou nad horizontom sa parhéliá  pomaly vzďaľujú; nízko nad obzorom iba 22° od Slnka, pri výške 50° už dosahujú vzdialenosť 32°od Slnka.
 
Ďalší zaujímavý optický úkaz v atmosfére pozorujemeniekoľko dní. Nie je tak výrazný a farebný ako parhélium. Spôsobuje ho saharský piesok vo vysokej atmosfére. Okolo Slnka sa po tieto dni rozptylom svetla vytvorila rozsiahla a jasná koróna. Vo výškach nad 3000 m boli v Západnej Európe potvrdené koncentrácie od 3000 do 7000 mg  prachu v m3 vzduchu. Akékoľvek zrážky piesok z atmosféry spláchnu, čo následne nájdeme ako prach okolo kaluží na chodníkoch a karosériách áut. Pravá sezóna koróny však ešte len príde s kvitnutím ihličnatých stromov. Peľové zrnká oveľa menšie ako piesok, preto na nich nastáva aj ohyb svetla a peľová koróna okolo Slnka vytvára najčastejšie tesne sa prekrývajúce dúhové kruhy od okraja Slnka až do vzdialenosti 5°- 10°, podľa koncentrácie peľu v atmosfére. Koróna okolo Slnka sa môže prejaviť i nezvyčajným sfarbením atmosféry pri východoch a západoch Slnka. Zriedkavo sa parhéliá i koróna vyskytujú aj pri pozorovaní Mesiaca, najmä blízko jeho splnu.
 

 

 
RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline