.png "https://www.facebook.com/KrajskaHvezdarenZilina"){kind=logo}
|
Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин) bol sovietsky letec a kozmonaut, ktorý sa 12. apríla 1961 stal prvým človekom vo vesmíre.
Narodil sa 9. marca 1934 v Klušine, v Smolenskej oblasti do jednoduchej vidieckej rodiny. Rodičia mali okrem neho ešte dvoch synov a dcéru. Počas II. svetovej vojny bola oblasť okupovaná nemeckými vojskami. Po vojne Jurij skončil šiestu triedu základnej školy a presťahoval sa k strýkovi Savelijovi Ivanovičovi, do mesta Ljubiercy pri Moskve, kde sa začal učiť za zlievača. Počas jeho ďalších štúdií na Saratovskej technickej škole sa začal venovať lietaniu v Saratovskom aeroklube a v roku 1955 vstúpil do armády a bol prijatý na leteckú školu v Orenburgu. Stal sa stíhacím vojenským pilotom. V roku 1957 sa oženil s Valentinou Gorjačevovou a necelé dva roky neskôr sa im narodila prvá dcéra Jelena. Ešte v tom istom roku sa uskutočnil nábor na prvých kozmonautov a Jurij sa dostal do užšieho okruhu 20 kandidátov. Od marca 1960 do januára 1961 prešiel spolu s ďalšími kolegami náročným výcvikom. Nakoniec sám šéf sovietskeho kozmického programu Sergej Koroľov navrhol poveriť pilotovaním prvej kozmickej lode práve Gagarina. V marci 1961 sa mu narodila druhá dcéra Galia a pár týždňov neskôr bol z neho najpopulárnejší človek planéty.
Prvý vesmírny let s ľudskou posádkou, Vostok 1, odštartoval 12. apríla 1961 o 6:07 svetového času z kozmodrómu Bajkonur. Samotný let trval 108 minút, počas ktorých vykonal jeden oblet okolo Zeme. Maximálna dosiahnutá výška bola 327 km a rýchlosť dosiahla 27 400 km/h. Gagarin vyskočil z návratového modulu vo výške 7 km nad povrchom a sám po 10 minútovom zostupe na padáku pristál pri obci Smelovska v Saratovskej oblasti.
Priebeh letu:
Za odvahu dostal titul Hrdina Sovietskeho zväzu a neskôr sa stal poslancom Najvyššieho sovietu ZSSR. Počas nasledujúcich mesiacov absolvoval množstvo zahraničných ciest po celom svete, kde ho vítali ako hrdinu. Okrem verejných povinností sovietskej „ikony“ zostal Gagarin kozmonautom. Ako vedúci skupiny kozmonautov (a od roku 1963 zástupca veliteľa výcvikového strediska) sa podieľal na ich výcviku a veľmi usiloval o účasť na ďalších kozmických letoch, najmä na (neskôr zrušenom) programe letu na Mesiac. Vo februári 1968 absolvoval s vyznamenaním Vojenskú leteckú inžiniersku akadémiu N. J. Žukovského a pripravoval sa na ďalší štart do vesmíru.
Osudný deň prišiel 27. marca 1968. Vo výcvikovom pláne stálo: Cvičné lety, technika pilotáže. MiG-15 s Jurijom Gagarinom a jeho inštruktorom Vladimirom Serjoginom na palube sa zrútil asi 18 km od mesta Kiržač. Obaja piloti zahynuli. Sú pochovaný na čestnom pohrebisku pri Kremeľskom múre v Moskve. Pohreb sa konal 30. marca 1968. Okolnosti neštastia vyšetrovala vládna komisia, no k úplne jednoznačnému záveru nedospeli. Hoci sa objavilo mnoho hypotéz i konšpiračných teórií o príčinách havárie. Závery komisie boli odtajnené až v roku 2011. Ak sa aj nikdy nedozvieme čo sa počas letu vlastne stalo, je jasné, že svet v ten deň prišiel o legendu.
"Jurij Gagarin nás všetkých pozval do vesmíru." - Neil Armstrong
Mgr. Evka Neubauerová
Krajská hvezdáreň v Žiline |
| 55. výročie prvého letu človeka do vesmíru (2016) |
