Karl Schwarzschild sa narodil 9.10.1873 vo Frankfurte n. Mohanom v rodine obchodníka. Po základnom vzdelaní v židovskej škole pokračovalo „zázračné dieťa“ v štúdiách v Štrasburgu a Mníchove. Už v 16.-tich rokoch  publikoval svoj prvý vedecký článok o dráhach planét. V r. 1896 obhájil doktorský  titul prácou o pohybových teóriách francúzskeho matematika  H. Poincarého.

Jeho práca vo viedenskom observatóriu (od r. 1897) je spájaná s významnou teóriou sčernania fotografických platní, najrozšírenejšieho záznamového média astrofyziky na prelome storočí. V rokoch 1901 – 1909 pôsobil na univerzite v Götingene, kde spolupracoval s  D. Hilbertom a H. Mikowskim. Od roku 1912 bol členom Pruskej kráľovskej akadémie vied.

Po dobrovoľnom nástupe na bojiská I. svetovej vojny dosiahol hodnosť poručíka a publikoval zásadné práce o fyzike čiernych dier, špeciálnej teórii relativity a kvantovej mechanike (zaviedol Lagranžián elektromagnetického poľa). Ako prvý tiež podal riešenia rovníc Einsteinovej všeobecnej teórie relativity vytvorením Schwartzschildovej metriky časopriestoru. V nej zaviedol pojmy horizontu čiernej diery (Schwarzschildova sféra - oblasť, kde úniková rýchlosť dosahuje rýchlosť svetla) a fotónovej sféry (tam je rýchlosť svetla kruhovou rýchlosťou okolo čiernej diery). Ďalšie významné vedecké úspechy dosiahol pri pozorovaniach premenných hviezd a konštrukcii astronomických prístrojov. Zomrel 42 ročný 10.5.1916 na následky ťažkého ochorenia a útrap vojny. Jeho syn Martin pôsobil po r. 1936 v USA a stal sa významným priekopníkom modernej stelárnej astrofyziky.

 

RNDr. M. Znášik,
Krajská hvezdáreň v Žiline