Už 5. Júla 2016 čaká sondu Juno „veľké finále“ -  navedenie na obežnú dráhu planéty Jupiter. Tým sa pre sondu začne misia, ktorá bude mať za cieľ nahliadnuť pod pokrývku Jupiterovej hustej atmosféry a poodhaliť nám jej tajomstvá. V doterajšej histórii Jupiter navštívilo dovedna 7 sond a Juno sa stane druhou kozmickou sondou, ktorá bude skúmať Jupiter z obežnej dráhy. Tou prvou bola americká sonda Galileo.  Juno má jedno prvenstvo už vo vrecku: Gravitácia Jupitera ju pri približovaní k planéte postupne urýchli až na neuveriteľných 265 000 km/h a sonda sa tak stane najrýchlejším človekom vyrobeným objektom vôbec. 

 

Sonda štartovala zo Zeme 5. augusta 2011, preletela dovedna 2, 8 miliárd kilometrov a práve v týchto chvíľach sa blíži k svojmu cieľu – najväčšej planéte slnečnej sústavy Jupiter. Kritická fáza navedenia na orbitu okolo planéty začne 5. júla 2016 a o 5:18 SELČ by už mala byť správa o jej úspechu či neúspechu na Zemi (48 minút a 19 sekúnd signálu trvá, kým doletí až k nám). Zážih motora bude trvať 35 minút, rýchlosť sondy sa zníži o 1950 km/h a zachytí sa na dráhe okolo Jupitera s obežnou dobou 53,5 dňa. Dráha sondy bude polárna (obiehať bude kolmo na rovinu rovníka planéty) a značne eliptická, aby sa vyhla nebezpečným radiačným pásom Jupitera. V najbližšom bode dráhy sa sonda priblíži k planéte len na 4200 km a v tom najvzdialenejšom sa vzdiali až za dráhu mesiaca Kallisto , na viac ako 1 882 700 km. Ak táto fáza zlyhá, zlyhá celá misia. Ak sa všetko podarí, nasledovať budú ďalšie manévre, ktoré vyvrcholia 19. októbra navedením na dráhu s obežnou dobou 14 dní. 

 

Animácia priblíženia sondy k Jupiteru. Credit: NASA/JPL-Caltech

 

Sonda má plánovaných 36 vedeckých obletov okolo Jupitera a už teraz sa tešíme na jej prvé výsledky. Medzi ciele misie patria napríklad meranie veľkosti jadra planéty, mapovanie jej gravitačného a magnetického poľa, či stanovenie pomeru kyslíka a vodíka v atmosfére. 

 

 Juno to však na svojej misii nebude mať jednoduché, pretože naň bude pôsobiť nebezpečné prostredie  plné nabitých častíc. Zvolená dráha by jej mala pomôcť vyhnúť sa najnebezpečnejším oblastiam radiačných pásov. Medziplanetárna sonda Juno sa stane najvzdialenejšou sondou, ktorá bude ako zdroj energie používať panely slnečných batérií. Tri solárne panely sondy Juno majú dĺžku asi 9 metrov, šírku 3 metre a pozostávajú z 18 698 samostatných buniek. V oblasti radiačných pásov by prúdy nabitých častíc mohli spôsobiť stmavnutie ochrannej vrstvičky skla, ktoré pokrývajú panely slnečných batérií. Výkon slnečných batérií je limitujúcim faktorom pre výskumnú kapacitu sondy a jej životnosť. Konštruktéri preto urobili množstvo opatrení. Solárne panely sú napríklad potiahnuté dvojitou ochrannou vrstvou, riadiace počítače sú uzatvorené v titánovej schránke. Počíta sa však s tým, že silná radiácia panely časom zničí a tie budú poskytovať čoraz menej energie. Primárnu 20 mesačnú misiu by však panely vydržať mali. Po plánovaných 36 vedeckých obletoch  misie by Juno vo februári 2018 mala zhorieť v atmosfére Jupitera. 

 

Nateraz nám nezostáva nič iné, len držať sonde palce a sledovať úchvatné výsledky tejto zaujímavej misie. 

 

Živý prenos z NASA počas príletového manévra.

 

Zdroj: NASA

Krajská hvezdáreň v Žiline