Relatívne teplejšie noci v letných mesiacoch vytvárajú počas období neviditeľnosti Mesiaca na oblohe najlepšie podmienky na pozorovanie menej aktívnych, avšak pravidelných meteorických rojov. Ich celková aktivita, spolu s aktivitou sporadických meteorov, je porovnateľná s výraznými meteorickými rojmi.

 

Mesačné svetlo, najmä blízko splnu, obmedzuje pozorovateľnosť menej jasných meteorov. Pozorované počty sa síce dajú korigovať na štandardný jas pozadia oblohy (t.j. 6,5 mag. ako limitná jasnosť hviezd), ale už pri strate dvoch magnitúd (typickej pri splne Mesiaca) sú korekcie mnohonásobné; od 6x  do 10x. Aj malá nepresnosť v pozorovaných počtoch meteorov vytvára veľkú neistotu vo výsledku pozorovania. Za ideálne podmienky na pozorovanie meteorických rojov pokladáme čas od konca večerného astronomického súmraku do východu Mesiaca po splne a od západu Mesiaca pred splnom po začiatok ranného astronomického súmraku. Samozrejme  radiant roja musí byť nad horizontom (radiant je myslený bod na oblohe, z ktorého zdanlivo vychádzajú meteory daného meteorického roja).

 

Od 15. júla do 10. augusta, s maximom 28. júla, sú v činnosti Piscis Austrinidy – PAU. V maxime je radiant blízko hviezdy Fomalhaut, s denným pohybom asi 0,6° v priamom smere. Ich geocentrická rýchlosť je 35 km/s a v maxime je možné pozorovať asi 5 meteorov za hodinu. Oveľa mocnejší je roj Južných delta Akvaríd – SDA. Je v činnosti od 12. júla do 23. augusta, s maximom 30 júla. V čase maxima je radiant pri hviezde δ Vodnára a geocentrická rýchlosť meteorov roja je až 41 km/s. V čase maxima je možné pozorovať okolo 16 meteorov za hodinu. Ďalším z komplexu je zážitkový roj Alfa Kaprikorníd – CAP.  Jeho činnosť registrujeme od 3. júla do 15. augusta s vrcholom okolo 5 meteorov za hodinu, dňa 30. júla. Meteory sú v porovnaním s ostatnými rojmi neobvykle pomalé (23 km/hod), na oblohe zdanlivo veľmi dlhé (radiant je aj pri kulminácii nízko nad obzorom) s častými explóziami a neobvyklými farbami (napr. zelené).

 

Sčítaním takmer všetkých zložiek sporadického pozadia (antiheliónového a dvoch prstencových zložiek) môžeme očakávať ďalších približne 5 – 6 meteorov za hodinu, ktoré sa nedajú identifikovať s už uvedenými pravidelnými rojmi. Sám antiheliónový „zdroj“ má radiačnú plochu s priemerom až 20°a „jednoducho“ ho možno identifikovať v tomto období vždy na ekliptike „napravo od SDA a vľavo od CAP“. 

 

Posledným veľkým hráčom v lige meteorov je v tomto období pravidelný a každoročný roj Perzeíd – PER. V činnosti je od 17. júla do 24. augusta s maximom v tomto roku 12.8. medzi 15:00 – 17:30 SELČ. Vtedy je radiant blízko otvorenej dvojitej hviezdokopy χ a h Perzea. Už v závere júla možno pozorovať za hodinu 6 – 10 meteorov roja, koncom prvého augustového týždňa až 25 a v maxime až 60 meteorov za hodinu. Podmienky osvetlenia oblohy sa ale od začiatku augusta stále zhoršujú a po prvej štvrti 10. augusta zostanú na maximové noci pomerne krátke pozorovacie intervaly: V noci z 11. na 12. 8. od 0:23 do 04:10 a v noci z 12. na 13. 8. od 01:16 do 04:08 SELČ. 

 

Pozorovania meteorov koordinuje IMO – Medzinárodná meteorická organizácia a na jej stránkach možno okrem detailných informácii a očakávaných udalostiach nájsť aj odporúčané postupy a návody na pozorovania meteorov, vrátane protokolov o pozorovaní. Nenáročné pozorovania počas letných nocí tak môžu byť po odbornom spracovaní dôležitými dátami o toku meteorickej hmoty v blízkosti Zeme a pre astronómov – amatérov aj signifikantným výsledkom ich pozorovaní.

 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline