Žiť pred tak 150 rokmi, mali by sme predvčerom večer vážny dôvod na rozmýšľanie. V súhvezdí Škorpióna nám z neba hrozil veľký výkričník; planéty Saturn a Mars nad jasnou hviezdou Antares.
Planetárne konjunkcie sú pomerne časté, ak nastanú pri jasných hviezdach, pútajú pozornosť už oddávna. Dodnes živia astrológov. Antares je pritom výnimočná hviezda, spolu s Fomalhautom, Albdebaranom a Regulusom kedysi pomáhali svojou viditeľnosťou určovať hranice ročných období. Včerajší obraz na oblohe je však z dnešného pohľadu iba veľká ilúzia.
Antares (α Sco, Cor Scorpii, Kal al Akrab, Vespertilio) je najjasnejšou hviezdou súhvezdia Škorpión. Je to červený nadobor, 57500x svietivejší ako Slnko. Jeho jasnosť, iba +0,96 magnitúdy však prezrádza, že musí byť veľmi ďaleko; až 550 svetelných rokov. Antares je hviezdou jednej z najznámejších OB asociácii Škorpión – Kentaur, viac než tisícky hviezd rovnakého veku (12 až 15 miliónov rokov) vo vzdialenosti okolo 145 pc (parsekov, pc = 206265 AU) rozptýlených dnes v oblasti medzi týmito súhvezdiami. Antares sa v budúcnosti (možno stotisíce rokov) stane supernovou a pre budúcich obyvateľov Zeme dosiahne jasnosť Mesiaca v splne, s viditeľnosťou aj na dennej oblohe.
Dve planéty výkričníka sú však neporovnateľne bližšie. Najvzdialenejšia v staroveku známa planéta Saturn, bola od Zeme vzdialená iba 82 svetelných minút a mala jasnosť +0,45 magnitúdy. Najjasnejší z trojice, Mars, mal jasnosť -0,36 magnitúdy a bol aj najbližšie; odrazené slnečné svetlo z jeho povrchu letelo k Zemi iba niečo viac ako sedem minút.
28. októbra za večerného súmraku zbadáme niečo podobné; namiesto prográdne rýchlo sa vzďaľujúceho Marsu sa medzi Saturn a Antares dostane jasná planéta Venuša, vzďaľujúca sa od Slnka do stále väčších východných elongácii. Venuša sa tak až do jari 2017 stane vládkyňou večernej oblohy.
RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline
|
"Veľký kozmický výkričník" (2016) |