Tesná konjunkcia Venuše s Jupiterom 27.augusta 2016
Najväčšie priblíženie planét nastalo okolo miestnej polnoci z 27. na 28. augusta. U nás vtedyboli obe telesá hlboko pod obzorom. Naša voľba preto padla na ich pozorovanie pred ich západom 27. augusta. Do 17:20 bolo možné obe planéty pozorovaťpozorovateľne Na Malom dieli, refraktorom Zeiss 110/1300 mm. Ich polohaekvatoriálnej súradnicovej sústave je zachytená o 17:00 SELČ uvedeným refraktorom ( f/11,8) kamerou CANON 550D, ISO 400, expozíciou 1/800 sekundy. Obe planéty boličase expozície od seba vzdialené iba 23´. Aby sme na snímke zbadali pri veľkom chvení atmosféry (bol horúci letný deň) pri elongácii iba 22°od Slnka aj Jupiter, boli volené nielen extrémne nastavenia snímkovania, ale aj ich spracovanie.
 

 
Slnko u nás v tento deň zapadlo o 19:32 SELČ a o 20:12, v čase expozície druhej snímky, skončil u nás občiansky súmrak. Planéty sa už medzitým priblížili na uhlovú vzdialenosť iba 12´ a boli viditeľné Venuša zreteľne a Jupiter na hranici pozorovateľnosti voľným okom vo výške  iba 1,7° nad západným obzorom. Obe planéty boli exponované kamerou CANON 550D s objektívom Canon 3,5-5,6/18-135 mm  pri ISO 400, ohnisku 135 mm  časom 1/6 sekundy.  
Priblíženia planét Venuše a Jupitera sa dlhodobo pravidelne opakujú. Rozborom reťazového zlomku zo synodických periód (Venuša 583,909 dňa a Jupiter 398,881 dňa) zistíme že konjunkcie nastávajú po 3,23 roku ( s odchýlkou asi jedného mesiaca) ďalej po 20,65 roka (s odchýlkou asi 6 dní) a po 44,77 roka (s odchýlkou asi 23 dní). Jedno z najtesnejších priblížení (prakticky čiastočné zatmenie Jupitera Venušou) nastane 22.11. 2065, žiaľ v ešte nepriaznivejšej elongácii, iba 9°od Slnka a u nás počas dňa.

 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline