Pristávací modul kozmickej sondy ROSETTA s menom  PHILAE, stratený od 12. novembra 2014 na povrchu jadra kométy 69P/Churyumov-Gerasimenko, sa konečne našiel. Po siedmych hodinách voľného pádu zo sondy dopadol modul rýchlosťou asi 1m/sek v oblasti „Agilkia“ a po dvoch „skokoch“ uviazol v hlbokej rokline na okraji planiny „Abydos“. Bez dostatku slnečného svetla sa jeho batérie nemohli nabíjať a po spotrebovaní energie počas asi troch dní po pristátí a čiastočnom odovzdaní výsledkov experimentov sa nadlho odmlčal. 
Tesne pred perihéliom, v júli 2015, sa dokázali slnečnými panelmi opäť čiastočne nabiť aj batérie PHILAE a počas asi minútového spojenia odovzdať materskej sonde zvyšok údajov. Z telemetrie určené polohy však boli veľmi nepresné a už takmer nikto nedúfal, že sa modul ešte niekedy ozve. Aj preto sa vedenie projektu (NASA a ESA) rozhodli ukončiť let sondy ROSETTA nie opätovnou hibernáciou (kométa sa pomaly približuje k Jupiteru a slnečné svetlo už nestačí na dostatok energie), ale jej pristátím na povrchu kométy 30. septembra 2016. Povrch slnečných panelov je nielen degradovaný dlhodobým pobytom v prašnom okolí kométy, ale blízke jasné častice prachu dezorientujú aj navigačný systém, mýliac si ich obrazy s jasnými hviezdami na oblohe. Pristávací manéver predstavuje postupné zmeny dráhy zo vzdialenej kruhovej blízko pobytu kométy v perihéliu, na stále výstrednejšiu elipsu, ktorá v tento deň v pericentre pretne fyzický povrch jadra kométy pri rýchlosti iba 0,5 m/sek. Prístroje sondy ROSETTA fungujú dokonale a počas tesného priblíženia k povrchu 2. septembra 2016 odhalila úzkouhlá kamera OSIRIS (z výšky 2,7 km pri rozlíšení 5 cm/pixel) aj modul PHILAE. Lokalizáciou modulu nesmierne vzrástla hodnota ním získaných údajov o povrchu kométy a počas zostávajúceho času života sondy bude jej poloha naďalej spresňovaná.Prístroje sondy budú fungovať až do okamihu pristátia, zverejňujúc stále väčšie detaily povrchu. Napriek obrovskému úspechu a novým poznatkom o jadrách komét, ktoré projekt ROSETTA získal, priniesol, ako je to v prírodných vedách už obvyklé, množstvo nových otázok. Odpovede na ne môžu naďalej dolaďovať scenár vzniku Slnečnej sústavy, planét a možno aj života.

                    Modul Philae bol identifikovaný z obrázkov nasnímaných 2.9.2016 zo vzdialenosti 2,7 km. 


Zdroj: ESA                                                                                                                          RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline