Výročie úmrtia Edmonda Halleyho (2017)
Dňa 14. januára 2017 uplynie 275 rokov od úmrtia významného anglického astronóma, matematika, fyzika a meteorológa Edmonda Halleyho. 
 
Edmond Halley sa narodil 8. novembra 1656 v Londýne v rodine bohatého kupca so soľou a mydlom. Presný dátum jeho narodenia je nejasný, lebo nevedno, či bol zapísaný v juliánskom alebo gregoriánskom kalendári. Už v rannom detstve sa zaujímal o matematiku a neskôr študoval na Oxfordskej univerzite. V tom čase vydal niekoľko významných publikácií o Slnečnej sústave a slnečných škvrnách. V roku 1676 štúdium zanechal a odišiel na ostrov Svätá Helena, kde študoval južnú hviezdnu oblohu. Po návrate do Anglicka vydal Katalóg hviezd južnej oblohy, ktorý obsahoval popis 341 hviezd a neskôr aj prácu venovanú pasátom a monzúnom. V roku 1679 bol prijatý za člena Kráľovskej spoločnosti. Halley sa zaujímal o problematiku gravitácie, čo ho doviedlo až k Isaacovi Newtonovi, ktorému zafinancoval vydanie jeho slávnej práce Principia (Principia mathematica philosophiae naturalis). Pomocou Newtonovych zákonov pohybu vypočítal dráhy 24 komét. Okrem toho vypracoval metódu určenia slnečnej paralaxy z prechodu planét Merkúr a Venuša popred disk Slnka. Publikoval výsledky viacerých svojich experimentov v oblasti štúdia atmosféry našej Zeme a zemského magnetizmu. Neskôr sa stal profesorom geometrie na Oxfordskej univerzite. V roku 1720 prevzal miesto riaditeľa Greenwichského observatória, kde pôsobil až do svojej smrti. Pochovaný je v kostole Sv. Margaréty v Londýne. Jeho pôvodný náhrobný kameň je umiestnený v Kráľovskom observatóriu, Greenwich.
 

Po tomto významnom astronómovi bol pomenované krátery na planéte Mars i na Mesiaci, výskumná stanica v Antarktíde a na jeho počesť bola pomenovaná najznámejšia periodická kométa kométa 1P/Halley.
 
Halleyho kométa je krátkoperiodickou kométou s periódou obehu 75,3 rokov. Pozorovania návrtov tejto kométy sa dajú odsledovať minimálne do roku 240 p.n.l. Záznamy o jej pozorovaní nájdeme u starých Číňanov, Babylončanov ale aj v európskych kronikách. To, že sa jedná o ten istý objekt, ako aj návrat kométy v roku 1758 úspešne predpovedal práve Edmund Halley. Kométa sa pohybuje po dráhe s excentricitou 0,97 a sklonom 162,24°. Je materským telesom známych meteorických rojov Éta Akvaríd a Orioníd. Pri jej poslednom návrate v roku 1986 sa na Zemi rozbehla rozsiahla pozorovacia kampaň a na štúdium kométy sa vyslalo päť vesmírnych sond. Jedna európska (Giotto), dve sovietske (Vega 1 a Vega 2) a dve japonské (Suisei a Sakigake). Ďalší návrat kométy sa očakáva v roku 2061.
 
Krajská hvezdáreň v Žiline