Kysucká hvezdáreň LIVE

 


Virtuálne prehliadky:


Partneri:

  
     
  
 
 
 
Prvý biely trpaslík – Sírius B (2017)

31. januára 1862 Alvan Graham Clark, americký astronóm a zhotoviteľ veľkých astronomických refraktorov, objavil prvého známeho bieleho trpaslíka, súputníka najjasnejšej hviezdy oblohy, hviezdu Sírius B.
 
Pri optických skúškach 18 ½ palcového (46 cm) refraktora spozoroval inak neviditeľného slabého sprievodcu jasnej hviezdy Sírius (dnes Sírius A). Hoci má hviezda zdanlivú jasnosť 8,1 magnitúdy, v blízkosti žiarivého Síria A bola dlho nepozorovateľná a objavená bola až pri takmer maximálnej uhlovej vzdialenosti, 11,2“ od neho. Obe hviezdy obiehajú okolo spoločného ťažiska s periódou 50,09 roka a v rokoch 2020 – 2030 budú na oblohe opäť v zdanlivo najväčšej uhlovej vzdialenosti. A. Clark tak potvrdil predpoveď F. Bessela z r. 1844, ktorý pozoroval v polohách Síria gravitačný vplyv neviditeľného sprievodcu.
 
Sírius B je typický biely trpaslík, teda na svoju hmotnosť hviezdy (0,978 Mʘ) rozmerovo malé teleso (približne rozmeru Venuše) s horúcim povrchom (25200°K) a malou svietivosťou (1/38 Lʘ). Sírius B tvorí nesmierne hustá látka, tzv. „degenerovaný plyn“. Po vyhasnutí jadra gravitácia hviezdu zmrštila do takých malých rozmerov, že jej vnútro vlastnosťami pripomína skôr pevnú látku ako plyn. Jej stredná hustota je 2,325 x 106 kg/m3 a gravitačné zrýchlenie na povrchu hviezdy je až 3833 km/s (na povrchu Slnka „iba“ 274 m/s).
 
Spolu so Síriom A patrí k najbližším hviezdam k Slnku a celá sústava má veľký vlastný pohyb, až 1,34“ za rok. Vzdialenosť sústavy od Slnka je 8,6 svetelného roka a  sa blíži k nám rýchlosťou 7,6 km/s. Podľa orientácie jej pohybu by mohla byť dvojhviezdna sústava členom pohybovej hviezdokopy v súhvezdí Veľkej medvedice, nevyhovuje však astrofyzikálnej požiadavke na vek hviezdy, je príliš mladá.
 
Sírius je najjasnejšia hviezda nočnej oblohy. Nachádza sa v súhvezdí Veľkého psa a na večernej oblohe je pozorovateľná práve v tomto období roka. Pre jej nízku deklináciu sa u nás pohybuje iba nízko nad obzorom, kulminuje vo výške 24° o 6 hod 45 min miestneho hviezdneho času, čo pri jej zdanlivej jasnosti spôsobuje veľmi silnú scintiláciu, pozorovateľnú aj voľným okom. Toto „blikotanie“ vzniká prechodom svetla hviezdy cez rôzne vrstvy zemskej atmosféry a vďaka lomu jednotlivých zložiek bieleho svetla, pozorujeme aj zmenu farby hviezdy. Pri silnom zväčšení je v ďalekohľade v malých výškach nad obzorom zreteľne pozorovateľné aj zvislé refrakčné spektrum.
 
Prístrojmi na pozorovateľniach Krajskej hvezdárne (na Malom diele v Žiline a Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste) Sírius B neuvidíte, nemajú požadovanú rozlišovaciu schopnosť. Pohľad na Sírius je však vždy úchvatný a veľa povie nielen o hviezde samotnej, ale aj o kvalite ďalekohľadu a stave atmosféry
 
 
RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline.