Kysucká hvezdáreň LIVE

 


Virtuálne prehliadky:


Partneri:

  
     
  
 
 
 
Kométa 2P/Encke (2017)
Tradícii pomenovávať kométy menom objaviteľa sa vymyká doteraz iba päť telies; jedno z nich je i periodická kométa 2P/Encke. Po objave periodicity komét E. Halleym (1P/Halley) sa na druhé miesto v katalógu dostala počtom pozorovaných návratov k Slnku práve táto kométa.
 
Johann Franc Encke bol významným nemeckým astronómom prvej polovice XIX. storočia. Po štúdiách matematiky a astronómie v Gottingene bol najskôr asistentom vo hvezdárni v Seebergu. Prvým vedeckým úspechom bolo stotožnenie komét z roku 1680 a 1812 (dnes 12P/Pons-Brooks), za ktoré získal v roku 1817 prestížnu cenu. Ako vynikajúci počtár si získal priazeň J. L. Ponsa, na podnet ktorého skúmal príbuznosť dráh komét objavených v r. 1818 Ponsom, v r. 1795 Carolinou Herschellovou a P. Mechainom v roku 1786. Objav periódy tejto kométy v trvaní 3,3 roka bol svetovým unikátom, ide o najkratšiu známu obežnú dobu kométy okolo Slnka. Aj preto bolo toto teleso na návrh Kráľovskej astronomickej spoločnosti pomenované na Enckeho kométu a objav ocenený jej zlatou medailou (1824) a členstvom v spoločnosti (1825).
 

V r. 1835 sa stal riaditeľom novej hvezdárne v Berlíne a tajomníkom Pruskej akadémie vied. Encke úspešne vysvetlil zmeny jasnosti prstencov Saturna a editoval Berliner Astronomisches Jahrbuch. Od roku 1844 bol profesorom Berlínskej univerzity, kde objavil novú metódu, umožňujúcu výpočet dráh telies z troch pozorovaní (1849) a teóriu poruchového pôsobenia planét na pohyb okolo Slnka (1851). 
 
Po Enckem sú pomenované už spomínané výpočtové metódy, kráter na Mesiaci, medzera v Saturnovom prstenci, asteroid 9134 Encke a kométa, ktorá ho najviac preslávila. Neskôr sa zistilo, že kométa je i materským telesom dvoch meteorických rojov (Severné a Južné Tauridy, od 10. októbra do 12. novembra) s prevažne jasnými meteormi. Za materské telesom ju považoval prof. Kresák aj v súvislosti s Tunguzskou udalosťou 30.6.1908. 
 
Tohtoročný prechod perihéliom dráhy nastane 10. marca 2017 a tesne pred tým sa nám bude kométa premietať do súhvezdia Rýb. V čase najväčšej jasnosti bude kométa nízko nad obzorom a asi poslednou možnosťou jej pozorovania bude 3. marec, kedy na začiatku astronomického súmraku bude kométa u nás už len 6° nad horizontom (s jasnosťou +3,8 mag.). Po prechode perihéliom kométa nielen že rýchlo klesá pod ekliptiku, ale aj rýchlo slabne a až do budúceho návratu, v lete 2020, zostane pre astronómov – amatérov nepozorovateľná.
 
Aktuálne infoa vyhľadávacie mapky nájdete napr. na Heavens-above alebo na stánkach Seiichi Yoshida
 
RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline