Kysucká hvezdáreň LIVE

 


Virtuálne prehliadky:


Partneri:

  
     
  
 
 
 
80. narodeniny prvej ženy vo vesmíre (2017)
Valentina Vladimirovna Tereškovová - sovietska kozmonautka, ktorá sa v júni 1963 v kabíne Vostoku 6 ako prvá žena v histórii dostala na obežnú dráhu okolo Zeme. Jej  kozmický  let  trval 2 dni, 22 hodín a 50 minút, počas ktorých 48-krát obletela Zem. Narodila sa 6. marca 1937 v dedinke Maslennikovo, v Jaroslavlianskej oblasti dnešného Ruska.  
 
Valentina Tereškovová bola jednou z piatich kandidátok, ktoré sa dostali do úzkeho výberu pre let do vesmíru vo vesmírnej lodi Vostok 6. Ich výcvik trval približne 5 mesiacov a prebiehal vo výcvikovom stredisku pri mestečku Čkalovskoje. Mnohé materiály z obdobia studenej vojny vyšli na svetlo sveta až v nedávnej dobe a tak sa postupne dozvedáme mnohé skutočnosti, ktoré vesmírnu misiu sprevádzali.
 
Takýto významný míľnik histórie kozmonautiky sa bohužiaľ nezaobišiel bez intríg a tlaku politického pozadia vtedajšej sovietskej vlády. Názory pohlavárov na jednotlivé kandidátky sa veľmi líšili. Veľkú rolu pri výbere zohral aj ich vzhľad a životopis. Konečné rozhodnutie bolo ovplyvnené prianím vtedajšieho vplyvného politika – Nikitu Chruščova. Valentina Tereškovová sa od mladosti zaujímala o parašutizmus a lietanie, mala za sebou 90 zoskokov a absolvovala kurzy pilotáže. Za miestenku do kozmu však vďačí predovšetkým svojmu skoro bezchybnému kádrovému profilu, pričom ostatné (aj fyzické) predpoklady boli až druhoradé. 
 
Vostok 6 s prvou ženou na ceste do vesmíru odštartoval 16.6.1963. Priebeh kozmického letu sa však pre Tereškovovú nevyvíjal nijak priaznivo. Prvé vážne problémy sa objavili krátko po navedení Vostoku 6 na obežnú dráhu Zeme. Tereškovová vôbec neodpovedala na výzvy zo spojovacieho strediska, trpela silnou kinetózou (tu sa zrejme prejavil nedostatočný výcvik) a spojenie sa s ňou na niekoľko hodín nepodarilo vôbec nadviazať. Prvé signály z TV kamier ukazovali, že kozmonautka tvrdo spí. Jej pracovná výkonnosť klesla na menej ako 15%. Ďalší let znášala veľmi zle. Pobyt v kabíne jej znepríjemňovala bolesť hlavy, nevoľnosť, bolesť v nohe od pevných šnurovacích topánok skafandru, priveľmi utiahnuté popruhy kresla a ťažká helma na hlave. Ani jej psychika na tom nebola práve najlepšie. Neustále prosila riadiace stredisko, aby jej let ukončili. Nepomohli ani prosby ani slzy. Štátna komisia rozhodla o pokračovaní letu v celej dĺžke pôvodne plánovaných 3 dní. Strach a nevoľnosť prekonávala spevom, aj keď v slúchadlách to skôr vyznelo ako zúfalý plač a nariekanie. Do TV kamery sa však musela usmievať a až o niekoľko rokov neskôr zábery ukázali ako bol tento kozmický let pre ňu stresujúci. 
 
Ani pristávací manéver neostal bez komplikácii. Počas katapultovania z kabíny Vostoku, vo výške okolo 7 km nad zemou, nedokázala Tereškovová zaujať správnu polohu a vďaka tomu sa pri opustení kabíny udrela helmou o rám otvoru. Našťastie tento incident neskončil vážnym úrazom  a Tereškovová pristála s padákom 19.6.1963 neďaleko miesta dopadu kabíny Vostok 6. 
 

Na Zemi sa novinári predháňali v popise letu odvážnej kozmonautky a svet obleteli fotky jej usmiatej tváre. Nikto ani len netušil o vážnych problémoch, ktoré let sprevádzali a utrpení, ktoré Valentina Tereškovová počas neho zažívala. Bola prehlásená za Hrdinku Sovietskeho zväzu a stala sa nástrojom propagandy vtedajšieho režimu. Počas nasledujúcich desaťročí pôsobila ako poslankyňa Najvyššieho sovietu ZSSR, viedla Výbor sovietskych žien, bola predsedníčkou Medzinárodnej demokratickej federácie žien a neskôr sa stala oficiálnou hovorkyňou Sovietskeho zväzu. Za túto službu ju OSN odmenila Zlatou medailou za mier. 
 
Aj po rozpade Sovietskeho zväzu a zmene režimu je Valentina Vladimirovna Tereškovová významnou osobnosťou Ruska a pre celý svet už navždy zostane prvou ženou vo vesmíre. Prajeme jej všetko najlepšie k jej životnému jubileu. 
 
Soňa Sucháňová, Krajská hvezdáreň v Žiline