Zákryt Aldebarana Mesiacom 28.4.2017
Pozorovanie  zákrytov  hviezd  Mesiacom  má  u  nás  dlhú tradíciu.  Kým v minulosti  prispelo  ku posilneniu  heliocentrizmu a spresneniu polôh Mesiaca, v súčasnosti môže viac povedať o vlastnostiach hviezd a viacnásobných hviezdnych sústav.
 
V roku 357 p.n.l. (4. mája) pozoroval Aristoteles zmiznúť za Mesiacom a opäť vyjsť spoza Mesiaca jasnú planétu Mars. Pozorovanie uhlovej rýchlosti Mesiaca pri zákryte Aldebarana M. Koperníkom a D. M. Novarrom da Ferrara z 9.3.1497 v Bologni bolo použité na dôkaz platnosti heliocentrického systému. Jeremiah Horrocks v roku 1637 zistil, že všetky diskom Mesiaca zakrývané hviezdy hviezdokopy Plejády zhasínajú okamžite a odvodil z toho, že zdanlivé rozmery hviezd musia byť veľmi malé. Vtedajšia autorita, Galileo Galilei odhadoval priemery hviezd podľa jasnosti na 1´– 4´; zákryt takejto hviezdy by v priemere trval až jednu minútu! Jacques Cassini potvrdil pri pozorovaní zákrytu γ Vir Mesiacom 21.4.1720 podvojnosť tejto hviezdy. Nový význam dal pozorovaniam zákrytov hviezd Mesiacom Jerome de Lalande; z pozorovaní zákrytu Aldebarana 6.apríla 1749 súčasne v Paríži a Berlíne určil rozdiel zemepisných dĺžok oboch miest. 7.3.1794 bol v Gdaňsku pozorovaný zákryt Aldebarana Mesiacom tak tesný, že boli jasne vidieť dve pohasnutia a opäť objavenia sa jasnej hviezdy za mesačnými horami! V roku 1908 navrhol P. A. MacMahon určovať z dĺžky trvania pohasnutia hviezd za okrajom Mesiaca jej uhlové rozmery. Dnes už klasické pozorovania zákrytov prispeli ku poznaniu empirických členov v polohe Mesiaca, umožňujúce kozmický výskum nášho najbližšieho suseda a pilotované výpravy astronautov na Mesiac. Aj dnes dokážu objektívne a presné merania zákrytov prispieť ku poznaniu vlastností hviezd.
 
Zákryty hviezd Mesiacom nastávajú v oblasti do vzdialenosti ± 6,6° od ekliptiky (ekliptikálna šírka, ± 5,1° tvorí sklon roviny obehu Mesiaca ku ekliptike a ± 1,5° sklon rotačnej osi Mesiaca ku tejto rovine). Perióda stáčania uzlovej priamky dráhy Mesiaca trvá 18,6 roka a podľa ekliptikálnej šírky hviezdy sa delí na dve časti; zákrytovú kampaň a doplnok k nej, kedy zákryty nenastávajú. Konkrétne Aldebaran je hviezda od ekliptiky dosť vzdialená (β = -5°28´) a kampaň je relatívne krátka, trvá okolo jedného roka. V realite však o polohe Aldebarana voči Mesiacu rozhoduje veľa ďalších skutočností; poloha pozorovateľa (topocentrická), paralaxa, t.j. vzdialenosť Mesiaca a výstrednosť jeho dráhy a dĺžka kampane sa môže meniť.
 
Po sérii priblížení k Mesiacu v uplynulých rokoch nastane prvý zo zákrytov 28.4.2017 vo večerných hodinách. Mesiac na súmračnej oblohe zakryje svojou tmavou stranou hviezdu približne o 20:23 SELČ (vo výške 17°) a Aldebaran vyjde spoza málo osvetlenej strany Mesiaca (vo fáze 0,08 pri elongácii 32°) okolo 21:11 SELČ vo výške už iba 9° nad WNW horizontom. Ďalšie pozorovateľné úkazy (Mesiac i Aldebaran musia byť u nás nad obzorom) nastanú 6.11.2017 (ráno 4:10 - 4:42 SEČ, Mesiac 2 dni po splne, fáza 0,95) a 31.12.2017 (v druhej polovici noci, 2:27 – 3:11 SEČ, fáza 0,93). Vrchol kampane nastane v zime a na jar 2018. Kým zákryt Aldebarana 27.1.2018 nastane u nás pod obzorom, dobre pozorovateľný bude zákryt 23.2. večer (Mesiac po prvej štvrti). Po ďalších u nás nepozorovateľných zákrytoch 23.3.2018 a 19.4.2018 (Mesiac pod obzorom) sa 16.5.2018 Aldebaran ku Mesiacu iba tesne priblíži na dennej oblohe, iba 15°od Slnka. Rovnako nepozorovateľný je zákryt 13.6. 2018 s Mesiacom blízko novu a pod obzorom. Pod obzorom nastáva i zákryt 6.8 2018 (nastane pod obzorom) a mesiac neskôr, 3.9.2018 v ranných hodinách už nastane iba priblíženie k Mesiacu. Tie bude možné pozorovať v perióde siderického mesiaca (27,3217 dňa) až do konca roka 2018.
 
Na ďalšiu kampaň zákrytov Aldebarana Mesiacom si počkáme do roku 2033! Kampaň začne zákrytom 14.9.2033 a skončí zákrytom 23.12.2034. To už ale bude aj na nočnej oblohe celkom iný svet. Jupiter v Rybách a Saturn v Blížencoch.
 
RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline