Krátke letné noci môžu v týchto rokoch astronómom – amatérom spestriť pozorovania zaujímavých úkazov v sústave Jupitera a jeho Galileiho mesiacov.

 

Potichu a nebadane, tesne po minuloročnej konjunkcii so Slnkom, sa v okolí Jupitera odohrala významná zmena v konfigurácii jeho veľkých mesiacov.  Na približne tri roky tak nebudú nastávať úkazy mesiaca Kallisto, tj. zákryty, zatmenia a prechody mesiaca a jeho tieňa po sploštenom disku planéty.

 

Tento úkaz sa opakuje dvakrát za obeh Jupitera okolo Slnka (11,86 roka). Od 13.10.2016 až do 26.11.2019 potrvá trojročné obdobie, v ktorom mesiac Kallisto nebude pri obehu okolo Jupitera zakrývaný limbom planéty pri hornej konjunkcii, ani sa nebude jeho obraz na planétu premietať pri dolnej konjunkcii s Jupiterom. Sklon dráhy Kallisto voči ekliptike je 2,017° a jeho pohyb v tomto období sa bude podobať viac pohybu Saturnových mesiacov v rovine jeho prstenca. Aj Ganymedes sa „pokúsi“ vzdialiť od pólov Jupitera a napodobniť Kallisto, ale nepodarí sa mu to. Takmer polovica mesiaca bude 19.4.2018 „trčať“ spoza južného pólu Jupitera, ale ich vzájomná vzdialenosť nie je dostatočná na to, aby pri sklone dráhy 2,214° opustil celým priemerom zdanlivý disk planéty. Aj najbližšie z Galileiho mesiacov, Io a Európa, sa nebudú objavovať a miznúť za rovníkovým pásom planéty, ale v rôznych jovicentrických šírkach. Opačný jav nastáva, keď je Zem blízko roviny obehu mesiacov okolo Jupitera a pre pozemšťanov nastávajú vzájomné zákryty a zatmenia mesiacov (naposledy v období 18.8.2014 – 18.7.2015).

 

Vysvetlenie úkazov Jupiterových mesiacov pre obdobie po opozícii (večerné, pre amatérov pozorovateľsky priaznivejšie pozorovania) pre dvojice mesiacov Io a Európa a Ganymedes s Kallisto sú na obrázku vpravo, prevzanom z Astronomickej ročenky (SÚH Hurbanovo). Mesiace pri obehu okolo Jupitera vojdú do jeho tieňa (zatmenie), zájdu za jeho disk (zákryt), prechádzajú popred jeho disk (prechod mesiaca) a vrhajú svoj tieň do vrchných vrstiev jeho oblačnosti (prechod tieňa).

 

Predpovede týchto úkazov je možné jednoducho vyhľadať na internete (pozri koniec článku). Mesiace majú zreteľné uhlové rozmery, preto ich zjasňovanie a pohasínanie prichádza postupne. Zo skúseností autora sa reálne pozorované hodnoty okamihov úkazov môžu od predpovedí líšiť až o jednu minútu. Pre istotu tak treba pamätať aj na „časovú rezervu“. Aj táto skutočnosť robí pozorovanie úkazov o čosi zaujímavejším či akčnejším, ako pri presne vypočítaných predpovediach (napr. pri zatmeniach Mesiaca a Slnka). Okrem úkazov Galileiho mesiacov je možné aj pozorovanie Veľkej červenej škvrny a jej prechodu centrálnym meridiánom.

 

Na pozorovanie úkazov mesiacov Jupitera potrebujeme okrem jasnej oblohy aj priemerne veľký ďalekohľad; pri priemere okolo 100 mm a zväčšení 100x sú tieto úkazy pohodlne viditeľné. Výhodou je i viditeľnosť mesiacov Jupitera už za súmraku, netreba čakať až na astronomickú noc. Pomôcť si môžeme aj vhodne orientovaným polarizačným filtrom za okulárom, ktorý dokáže „stmaviť“ oblohu v okolí planéty, podľa polohy nad horizontom a elongácie od Slnka.

 

Najväčší komfort pritom poskytujú kvalitné prístroje na oboch pracoviskách Krajskej hvezdárne. Hoci nie všetky úkazy prebiehajú práve v čase večerných pozorovaní prístupných verejnosti, aj pohľad na samotný Jupirter a jeho mesiace určite stojí za to!

 

 

Online predpovede úkazov nájdete napr. na stránkach www.shallowsky.com, na www.skyandtelescope.com, prípadne na stránkach Českej astronomickej spoločnosti.

 

RNDr. Miroslav Znášik,

Krajská hvezdáreň v Žiline