60. roky 20. storočia sa niesli v znamení vesmírnych pretekov medzi USA a vtedajším Sovietskym zväzom. Sovieti vypustili prvú umelú družicu Zeme – Sputnik 1 a mali prvého kozmonauta vo vesmíre. Americkí astronauti pre zmenu pristáli ako prví na Mesiaci.

 

24. mája 1972 bola v Moskve podpísaná dohoda medzi prezidentom USA Richardom Nixonom a predsedom Rady ministrov ZSSR Alexejom Kosyginom o kozmickom experimente na obežnej dráhe Zeme. Dobytím Mesiaca a podpísaním tohto dokumentu sa skončilo obdobie vesmírnych pretekov a medzi dvoma najmocnejšími štátmi došlo na čas k miernemu otepleniu vzťahov. 

 

Výsledkom májovej dohody bol program Apollo – Sojuz, alebo Sojuz – Apollo. O tri roky neskôr, 15. júla 1975, z kozmodrómu Bajkonur vyštartoval Sojuz 19. O niekoľko hodín neskôr vyštartovala z mysu Canaveral raketa Saturn IB s modulom Apollo smerom k ruskému Sojuzu. Spojovacie moduly boli prispôsobené na vzájomné spojenie. Kozmonauti Sojuzu Alexej Leonov, Valerij Kubasov a astronauti posádky Apolla Thomas Stafford, Vance Brand a Donald Slayton, mohli prejsť do spojovacieho modulu a potriasť si ruky nad planétou, na ktorej prebiehala studená vojna a preteky v zbrojení. 

 

V tomto čase bola na orbite našej planéty aj posádka Sojuzu 18, ktorá bola na 63 dňovej misii na kozmickej stanici Saľut 4. Piotr Klimuk a Vitalij Sevastianov nadviazali s posádkami kozmického experimentu iba telekomunikačný kontakt. V tomto momente bol vyrovnaný vtedajší rekord v počte 7 ľudí na obežnej dráhe okolo Zeme z roku 1969.

 

Podpis moskovskej májovej zmluvy z roku 1972 nasmeroval cestu k vzájomnej spolupráci dvoch súperiacich veľmocí. To, čo sa začalo pred 45 rokmi, pokračovalo o 20 rokov neskôr na ruskej vesmírnej stanici MIR. Od roku 2000  pokračuje spolupráca predovšetkým na najväčšom spoločnom projekte vo vesmíre, na medzinárodnej vesmírnej stanici ISS, ktorá je spoločným projektom 5 vesmírnych agentúr (okrem USA a Ruska je to  japonská, kanadská a európska agentúra). 

 

Ing. Anton Šiser

Krajská hvezdáreň v Žiline