Nadpis tohto článku možno niekomu pripomenie slávny americký western z roku 1952 zo slávnymi Gary Cooperom a Grace Kelly v hlavných úlohách. Ale tentoraz sa nejedná o filmové plátno, ale o plátno hviezdne, hviezdnu oblohu cez deň.

 

Cez deň pochopiteľne okrem Slnka a Mesiaca voľným okom na jasnej oblohe si už nič zvláštne nevšimneme. Ale nemusí to tak byť vždy. Pozorovať planétu Venušu môžeme bez problémov ešte na súmračnej, pomerne svetlej oblohe často. Či už ako Večernicu po západe Slnka, alebo ako Zorničku pred východom Slnka tak, ako je to v tomto období. Ale predstaviť si, že ju môžeme pozorovať aj cez deň, keď je Slnko už vysoko na oblohe, nie je pre bežného človeka vec celkom známa.

 

V súčasnosti sa Venuša blíži do maximálnej západnej elongácie, čo je 46° od Slnka (3.júna). Toto obdobie je preto vhodné pokúsiť sa nájsť Venušu aj voľným okom bez ďalekohľadu. Táto úloha je ale pre oko, ktoré sa nemá na oblohe čoho „chytiť“, v podstate nemožná. Ale v prípade, že sme pomocou súradníc našli Venušu v ďalekohľade, úloha pre oko bude celkom jednoduchá. Stačí sa pozrieť súbežne s ďalekohľadom tam, kde je namierený a po chvíli sa jasný bod v podaní Venuše objaví. Až sa divíme, ako je možné, že sme si takúto jasnú bodku nikdy na oblohe nevšimli.

 

Prvého júna, takmer na poludnie, žiarila Venuša na oblohe spolu so Slnkom, pričom bola už takmer 2 hodiny po kulminácii. Ostávalo len tento zvláštny úkaz odfotografovať. To je už väčší problém, lebo v hľadáčiku, ani na monitore fotoaparátu tak malý bod neuvidíme. Nedá sa ani použiť maximálny zoom, lebo v tomto prípade už nájsť v malom zornom poli maličký jasný bod a ešte na neho aj zaostriť je viac menej nemožné. Preto som si počkal na malý mrak, ktorý sa priblížil do miesta, kde žiarila Venuša a spravil som niekoľko náhodných záberov kompaktným fotoaparátom Nikon. Samozrejme, že fotografie nemajú ukázať krásu Venuše, ako ju poznáme z pozorovaní cez ďalekohľad. Ale má ilustrovať, ako Venušu môžeme vidieť na oblohe, trebárs aj na pravé poludnie.

 

Venuša cez veľký ďalekohľad.

Fotografované pomocou ďalekohľadu refraktor Zeiss 200/3000 mm, fotoaparát Canon 6D. Ohnisková vzdialenosť 9 m, expozícia 1/40 sek. ISO 200. Spracované z 3200 snímok v rozlíšení 1920x1080 bodov. Autor: RNDr. ján Mäsiar

 

 

Ing. Anton Šiser, Krajská hvezdáreň v Žiline