Opakovanie supersplnov a mikrosplnov Mesiaca (2017)
Po siedmych lunáciách od posledného supersplnu sme sa dočkali mikrosplnu Mesiaca. Spln 9.6.2017 nastal blízko apogea Zeme.
 
Mesiac obieha okolo Zeme po výstrednej dráhe. Anomalistický mesiac je čas obehu od pericentra po pericentrum. V ekvinokciu J 2000,0 trval 27,554549878 dňa a ročne (za juliánsky rok) sa skráti o 0,000000010390 dňa (0,000944352 sekundy). Pre začiatok roku 2017 nám potom vyjde anomalistický mesiac v trvaní 27,5545497 dňa. Splny sa opakujú v perióde synodického Mesiaca, ktorý sa od ekvinokcia J 2000,0, kedy trval 29,530588853 dňa, predlžuje za juliánsky rok o +0,000000002162 dňa (0,000167968 sekundy) a pre rok 2017 má aktuálne trvanie 29,53058889 dňa. Riešením reťazového zlomku z pomeru synodickej a anomalistickej periódy obehu Mesiaca môžeme zistiť hodnoty spoločných násobkov týchto periód.
 
Takmer totožné je trvanie 14 synodických mesiacov a 15 anomalistických mesiacov, z lunárnych kalendárov známy cyklus splnu Mesiaca. Rozdiel je iba 0,109 dňa, teda 2,63 hodiny. Ak si spomenieme na superspln 14. novembra 2016, po presne polovici tejto periódy nastal 9. júna 2017 mikrospln. Ďalší superspln nastane 2. januára 2018 a nasledujúci mikrospln 27. júla 2018. 
 
Spomínaný cyklus splnu Mesiaca zložito súvisí aj s periódou zatmení, nazývanou saros. Po 223 synodických a 232 drakonických mesiacoch, 18 rokoch, 10 a 1/3 dňoch sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca. Za tento čas sa tiež zopakuje 16 cyklov splnu Mesiaca, spolu 224 anomalistických mesiacov. Ešte presnejšie spolu súhlasí 251 synodických a 269 anomalistických mesiacov (18 cyklov splnu Mesiaca; 7412 dní, čo je približne 20,29 roka). Rozdiel v trvaní týchto počtov oboch periód je iba 0,00394 dňa (5,67 minúty)! Túto periódu poznali už astronómovia starého Babylonu. Poslednou používanou dobrou zhodou v kalendároch je aj trvanie 55 cyklov splnu Mesiaca, 767 synodických a 822 anomalistických mesiacov, spolu takmer 22 650dní ( 62 rokov a 5 dní).
 
Mesiac je však známy nepravidelnosťou svojho pohybu. Rýchlo sa meniace polohy uzlovej priamky a priamky apsíd (perigeum – apogeum) spolu s výstrednou dráhou (e=0,0549) spôsobujú odchýlky pozorovaných trvaní a strednej synodickej periódy v rozsahu trvania od 29 dní 06 hodín 32 minút až po 29 dní a 19 hodín. Naviac by mala byť ako superspln označená koincidencia splnu (t.j. ekliptikálna dĺžka Mesiaca, líšiaca sa od dĺžky Slnka o 180°) polohy Mesiaca v perigeu a pozorovateľa v sublunárnom bode (s Mesiacom v nadhlavníku, zenite). Preto sa v detailoch údaje o termínoch supersplnov líšia. Za najhodnovernejšie sú považované supersplny 26.1.1948, nedávny spln 14.11.2017 a budúci 25.11.2034. Najbližšie k Zemi v tomto storočí bude v splne Mesiac 6.12.2052. Súvislosť s periódou saros potvrdzuje superspln pri úplnom zatmení Mesiaca 28.9.2015 a úplnom zatmení 8.10.2033 (obe zatmenia v cykle saros č. 137).
 
Pojmy super a mikrospln pochádzajú z „modernej“ astrológie. To však nemusí byť dôvod, aby sme sa týmto zaujímavým pozorovaniam vyhýbali. Jednoduchým fotografickým pozorovaním Mesiaca, expozíciou s rovnakou ohniskovou vzdialenosťou, môžeme zmeny veľkosti Mesiaca ľahko dokázať (napr. z počtu pixlov, pripadajúcich na priemer Mesiaca). Rovnakou metódou možno ľahko dokázať ilúziu zväčšeného Mesiaca blízko horizontu.
 
RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline