![]()
Planetárna sonda Mars Pathfinder bola vypustená 4. decembra 1996 z Mysu Canaveral a na červenej planéte pristála v údolí Ares Vallis 4. júla 1997. Hlavnou úlohou misie bol výskum marťanského povrchu, určovanie jeho geologickej a morfologickej štruktúry, chemického zloženia pôdy a hornín, magnetických vlastností, aj výskum atmosférických a meteorologických podmienok na Marse. Planetárna sonda bola vybavená pohyblivým šesťkolesovým roverom Sojourner, ktoré pomáhalo pri analýze kameňov a marťanskej pôdy v jej okolí.
Vozidlo s rozmermi 65 cm x 48 cm x 30 cm a hmotnosťou 10,6 kg natiahlo svoju plánovanú životnosť zo 7 až na 85 pozemských dní a po Marse pri tom nabehalo takmer 100 metrov. Bolo vybavené solárnymi panelmi a nedobíjateľnou batériou, preto operovalo len počas marťanského dňa a zo Zeme ho museli „zobúdzať“. Tradične, rovnako ako napríklad astronautov Apollo, pesničkou. Tou prvou bola skladba "Final Frontier" od Paula Reisera a nasledovali ju mnohé ďalšie. (Sojourner Rover playlist ). Vozidlo si tak pri jednom z plánovaných experimentov mohlo zatancovať na jednom zo svojich koliesok a potom skúmať jamku, ktorú takto vyhĺbilo do sypkého podkladového materiálu. Rover podrobne preskúmal neďalekú skalu s menom Barnacle Bill, neskôr ďalšiu pripomínajúci hlavu medveďa, ktorá tak dostala pomenovanie Yogi. Neunikli mu ani ďalšie kamene ako Scoobi Doo, Garfield, Pinnochio, či Indiana Jones, Spock a mnoho ďalších.
Celá misia výrazne prekročila svoju plánovanú životnosť, posledný kontakt so Zemou nastal 27. septembra 1997, takmer tri mesiace po pristátí na Marse. Za ten čas Pathfinder a Sojourner nazbierali a preniesli na Zem spolu 2,6 Gb údajov, vrátane 16 500 snímok a 8,5 milióna meteorologických meraní, o tlaku, teplote, rýchlosti vetra.
Pathfinder so Sojournerom sa objavili aj na filmových plátnach v americkom sci-fi filme “Marťan“ z roku 2015, v ktorom hlavný hrdina vďaka staručkej sonde nadviazal spojenie so Zemou. Našťastie sa misia Mars Pathfinder nestala inšpiráciou len pre zábavný priemysel, ale predovšetkým naštartovala dobíjanie Marsu robotickými sondami a otvorila cestu pre celý rad jej úspešných nasledovníkov. Sonda Curiosity, ktrorá na Marse pristála 6. augusta 2012 do dnes na Marse strávila už 1793 pozemských dní (4 roky 332 dní) a v súčasnosti sa venuje výskumu Aeolis Mons, centrálneho pahorku krátera Gale.
Soňa Sucháňová
Krajská hvezdáreň v Žiline
|
20. výročie pristátia sondy Mars Pathfinder (2017) |