Najstarší popis meteorického roja Perzeíd je v čínskych a kórejských análoch z r. 32 n.l. Na pravidelne zvýšený počet padajúcich meteorov, vyletujúcich zdanlivo zo súhvezdia Perzea na konci prvej augustovej dekády, upozornil v r. 1762 Pieter van Musschenbroeck. V ľudovej kultúre a v katolíckej tradícii bol tento jav spájaný s umučením sv. Vavrinca (10.8. 258), ako jeho „slzy“. Prvé vedecké skúmanie celoročnej aktivity meteorov publikoval v r. 1835 Adolphe Queletet, kde štatisticky potvrdil každoročnú existenciu Perzeíd a ďalších pravidelných meteorických rojov. Po stotožnení dráhy kométy 1866 Swift – Tuttle (perihéliom prešla v rokoch 1862 a 1992) s dráhami meteorov roja Giovannim Schiaparellim v r. 1866 začalo dlhé obdobie trpezlivého vedeckého výskumu meteorov.

 

Meteorický roj je v činnosti obvykle od 27. júla do 23. augusta s maximom činnosti obvykle 12. alebo 13.augusta, pri ekliptikálnej dĺžke Slnka okolo 140°. Skúsený pozorovateľ by na štandardnej celej oblohe pozoroval od 80 do 120 meteorov za hodinu. Výnimkou bývajú roky, v ktorých je materské teleso blízko perihélia svojej dráhy a Zem stretáva najviac častíc, uvoľnených z jadra kométy. Vtedy aktivita roja mnohonásobne stúpa. Napr. v r. 1993  bola frekvencia viac ako 200 jasných meteorov za hodinu pozorovaná aj pri splne Mesiaca a v r. 1994 dosiahla za ideálnych podmienok viac ako 500 meteorov za hodinu. Obyčajne sa zvýšené frekvencie pozorujú aj vtedy, ak sa Zem dostane do blízkosti prúdu častíc, uvoľnených z kométy pri starších návratoch. Potom pripadajú na dni mimo „klasické“ maximum (napr. v r. 2009, 13.augusta ráno, bola frekvencia viac ako 200 slabých meteorov za hodinu).

 

V roku 2017 nie sú podmienky na pozorovanie roja priaznivé. V klasickom maxime je Mesiac iba tri dni po splne a bráni svojim svetlom pozorovať najslabšie meteory. Ak si uvedomíme, že počet pozorovaných meteorov pri tomto roji klesá s každou magnitúdou asi dva a pol krát, pri poklese hraničnej jasnosti hviezd na oblohe o dve magnitúdy (asi tak zjasní oblohu plne osvetlený mesačný disk) klesá pozorovaná frekvencia asi šesťkrát... Roj je však dlhohrajúci a so stále neskorším východom Mesiaca a s jeho stále menšou fázou sa dá ešte niekoľko dní po maxime (to nastáva 12.8.2017) od východu Mesiaca večer až po začiatok nautického súmraku ráno spoľahlivo pozorovať. Hoci jeho aktivita klesá (desaťročný priemer aktivity 18.8. je okolo 15 meteorov  za hodinu), spolu so sporadickým pozadím a doznievajúcou aktivitou Letného meteorického komplexu, môže byť pozorovaná frekvencia až do 30 meteorov za hodinu. Pri identifikácii tiež netreba zabúdať na denný pohyb radiantu, ktorý sa pohybuje rýchlosťou takmer 0,8° smerom k západu a od polohy v čase maxima (vľavo od dvojitej hviezdokopy χ a h Per) prejde až ku hviezdam CE a CS Cam  (v súhvezdí Žirafy).

 

Každý kto by chcel vidieť čo najviac Perzeíd, musí dúfať v jasnú oblohu a nájsť si vhodné miesto na pozorovanie. Ideálne niekde v oblasti bez svetelného znečistenia alebo aspoň ďalej od pouličných svetiel a s nízkym severovýchodným obzorom. 

 

Dlhoročné pozorovateľské skúsenosti a štandardné metódy spracovania umožňujú jednoduchými pozorovaniami prispieť do databázy vizuálnych meteorov a objasniť distribúciu malých častíc medziplanetárnej hmoty v okolí Zeme. Kto by sa chcel zapojiť do pozorovacej kampane, viac informácií nájde na stránke http://www.imo.net/observations/methods/visual-observation/ .

 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline.