V druhej dekáde septembra každoročne nastáva deň jesennej rovnodennosti. V roku 2017 tento okamih pripadá na 22. septembra o 22:02 SELČ. Každoročne pri tejto príležitosti na našich stránkach opakujeme školské vedomosti: v tento deň sú noc a deň na celej Zemi rovnako dlhé, Slnko kulminuje v zenite na rovníku, zo severného pólu na pol roka Slnko zapadá a nad južným pólom začína svoju polročnú cestu nad horizontom.
To všetko hovorí teória a samozrejme to platí, no prax súvisiaca s pozorovaním objektov na oblohe je trošku iná. Spôsobuje to predovšetkým atmosféra našej Zeme, ktorá zdanlivo mení polohu telies na oblohe najmä pri ich východe a západe.
Presná definícia hovorí, že rovnodennosť je okamih, v ktorom Slnko počas svojho zdanlivého ročného pohybu po oblohe prechádza priesečníkom rovníka s ekliptikou. Slnko sa v tomto prípade myslí ako hmotný bod. Slnko je však plošný objekt.
Ak budeme definovať deň a noc polohou horného okraja Slnka, deň začne v okamihu, keď sa horný okraj slnečného disku zospodu dotkne horizontu a skončí pri poslednom dotyku horného okraja Slnka s horizontom pri jeho západe. Deň je potom interval medzi východom a západom Slnka, noc je jeho doplnkom do 24 hodín občianskeho času.
Keďže horný okraj Slnka vyjde na obzor vždy skôr a zájde pod obzor vždy neskôr ako stred Slnka, v čase rovnodennosti to u nás urobí deň o viac ako 3 minúty dlhším oproti noci. Ďalší posun nastane vplyvom atmosférickej refrakcie. Tá zdanlivo „dvíha“ objekty na oblohe k zenitu pozorovateľa. Spôsobuje ju spojitá zmena hustoty (a indexu lomu) atmosféry smerom z kozmu k povrchu Zeme. Kým hviezdu vo výške 45°nad horizontom posunie približne o jednu oblúkovú minútu (1/30 priemeru Slnka), zapadajúce alebo vychádzajúce Slnko o viac, než je jeho priemer (35´). Slnko teda vidíme nad obzorom (a je deň), hoci v skutočnosti je ešte (resp. už) pod horizontom. Toto nám k trvaniu dňa znova prihodí viac ako 3 minúty.
Trvanie dňa a noci sa prakticky vyrovná nie v deň rovnodennosti (22.9), ale až 25. septembra a trvanie noci preváži až v nasledujúci deň. Pre polohu pozorovateľne Krajskej hvezdárne v Žiline sú v nasledujúcej tabuľke určené pozorované okamihy východu a západu Slnka na dni okolo jesennej rovnodennosti (Stellarium, SELČ).
Aj modelovanie pozorovateľnosti Slnka z pólov Zeme dá zdanlivo nelogický výsledok. Na južnom póle Zeme sa horný okraj Slnka objaví už 20.septembra 2017 (18:39 lokálneho času), zatiaľ čo na opačnom, severnom póle Zeme zmizne horný okraj Slnka až 25. septembra o 0:57 lokálneho času. Slnko tak paradoxne v priebehu týchto šiestich dní osvetľuje súčasne severný i južný pól Zeme.
|
|
Dátum
|
Východ
|
Západ
|
Deň
|
Noc
|
|
20.9.2017
|
6:28:40
|
18:47:12
|
12:18:32
|
11:41:28
|
|
21.9.2017
|
6:30:06
|
18:45:03
|
12:14:17
|
11:45:03
|
|
22.9.2017
|
3:31:34
|
18:42:54
|
12:11:20
|
11:48:40
|
|
23.9.2017
|
6:33:01
|
18:40:45
|
12:07:44
|
11:52:16
|
|
24.9.2017
|
6:34:29
|
18:38:36
|
12:04:07
|
11:55:53
|
|
25.9.2017
|
6:35:56
|
18:36:27
|
12:00:31
|
11:59:29
|
|
26.9.2017
|
6:37:23
|
18:34:19
|
11:56:56
|
12:03:04
|
|
Atmosférická refrakcia slabo závisí aj od vlnovej dĺžky svetla, ale veľmi zásadne od výšky objektu nad obzorom (lepšie povedané od vzdušnej hmoty, ktorou svetelný lúč z objektu „cestuje“ na dno vzdušného oceánu nad nami). Kým vo výške 45° sa pre zelenú a červenú farbu líši refrakcia v modrej a čerenej farbe iba o zlomky oblúkovej sekundy, 5° nad horizontom, keď svetlo prechádza viac ako desaťkrát hrubšou vrstvou vzduchu, je vertikálny posun medzi obrazmi nebeského telesa v modrej a červenej farbe až 7 oblúkových sekúnd. Nízko nad obzorom ležiace nebeské telesá (najmä tie jasnejšie - Slnko, Mesiac a jasné planéty) tak majú obvykle spodný okraj lemovaný červeným a horný okraj zeleným farebným lemom (modrá je veľmi vzácna, takmer všetka modrá zložka spektra sa dlhou cestou cez atmosféru rozptýli). Slávny „zelený lúč“, ktorým sa za výnimočných podmienok s nami lúči pri západe Slnko, je iba najzreteľnejším dôkazom takýchto vlastností atmosféry Zeme.
Krajská hvezdáreň v Žiline
|