60 rokov od Sputnika 1 (2017)
Ešte to nie je tak dávno, keď ľudstvo o letoch do vesmíru mohlo len snívať. V súčasnej dobe pravidelne vynášame umelé družice na obežnú dráhu okolo Zeme, dopravujeme do vesmíru astronautov, či vysielame sondy k vzdialeným planétam slnečnej sústavy. Toto všetko spustila neveľká lesklá guľa s anténkami pred šesťdesiatimi rokmi.
 
Prvý umelý satelit Zeme sa zrodil z iného, veľmi odlišného programu nariadeného sovietskym režimom – zostrojiť medzikontinentálnu raketu, ktorá bude schopná niesť vodíkovú bombu. Raketa mala byť schopná dopraviť päťtonovú jadrovú nálož do vzdialenosti 8000 kilometrov. Upravená verzia balistickej rakety R-7 Semyorka nakoniec vyniesla na obežnú dráhu prvú umelú družicu Zeme Sputnik 1.
  
Družica bola skonštruovaná koncom 50. rokov 20. storočia a mala jediný „vedecký  prístroj“ – vysielačku. Cieľom jednoduchej družice bolo overiť, či je vôbec let vesmírom možný. Štartovala 4. októbra 1957 o 19:28 UT zo sovietskeho kozmodrómu Bajkonur, v dnešnom Kazachstane. Družica mala sférický tvar s priemerom 58 cm a hmotnosťou 83,6 kg.  Vo vnútri hliníkovej gule s hrúbkou steny 2 mm boli umiestnené dva vysielacie moduly, batériový blok, ventilačný systém a senzory teploty a tlaku. Na vonkajší plášť družice boli pripojené dva páry dipólových antén s dĺžkami 2,9 a 2,3 m. Družica vysielala pípavý signál na frekvenciách 20,005 a 40,002 MHz a keďže ho mohli zachytiť rádioamatéri po celom svete, stala sa symbolom svojej doby. Svoje legendárne „píp-píp-píp“ Sputnik vysielal 22 dní, kým sa jeho batérie nevybili. Družica zotrvala na obežnej dráhe Zeme do 4. januára 1958, kedy po 57 dňoch pobytu vo vesmíre a 1440 preletoch okolo nej vstúpila do zemskej atmosféry a zhorela. 
 

Štartu Sputnika sa v ZSSR spočiatku nevenovala nijaká mimoriadna pozornosť. Prvá správa sa v sovietskej tlači objavila len ako krátky odstavec vo vnútri novín. Až o dva dni neskôr sa družica dostala na prvé stránky, keď sovietska tlač reagovala na mediálnu lavínu, ktorá sa okamžite rozpútala na Západe. Meno družice sa pre mnohých stalo ikonou, inšpiráciou a nástrojom propagandy. Najväčšiu slávu prežíval názov krátko po vypustení. Meno Sputnik krášlilo budovy kín, divadiel, reštaurácií, ale aj rôzne výrobky po celej zemi. V Československu toto „krátko“ trvalo do roku 1989.

 
Vypustenie prvej umelej družice Zeme Sputnik 1 pred 60. rokmi spustilo vesmírne preteky medzi vtedajším ZSSR a USA a tým aj novú éru vývoja vesmírnej techniky. Jej dôsledky spôsobili revolúciu v prenose informácií a zbere údajov. V súčasnej dobe už máme vo vesmíre viacero typov umelých družíc, ktoré sa zameriavajú napríklad na počasie, telekomunikáciu, diaľkový prieskum Zeme, výskum prírodných zdrojov, či špionáž. Zo záberov spravodajských družíc, ktorých vlastnosti sú tajné, sú údajne vidieť podrobnosti okolo 2 cm. 
 
Celosvetové podujatie „Svetový kozmický týždeň“ – World Space Week je každoročne ohraničený  dátumami 4. 10. a 10. 10., teda výročím vypustenia prvej umelej družice Zeme Sputnik 1 v roku 1957 a  výročím podpisu Zmluvy o mierovom využívaní kozmického priestoru z roku 1967. Jeho hlavnou úlohou je informovať verejnosť o nových objavoch a pokroku vo využívaní kozmu a kozmických technológii ľudstvom, ale i snaha priviesť k poznávaniu kozmu mládež, propagovať vedu a spoluprácu vedeckých a vzdelávacích inštitúcii. 
 

Soňa Sucháňová, Krajská hvezdáreň v Žiline