Obdobie blízko po rovnodennosti je u nás charakteristické aj mimoriadnymi úkazmi na oblohe – odrazmi Slnka od slnečných panelov družíc na geostacionárnych dráhach.

 

Geostacionárne družice obiehajú Zem vo výške 35 786 km s obežnou dobou siderickej rotácie Zeme, väčšinou presne v rovine svetového rovníka. Pre ich konečnú vzdialenosť a našu polohu (na severnej pologuli) sa viac ako stovka družíc zhlukuje zdanlivo do pásu, ktorý u nás plynule vystupuje nad horizont v azimute asi 100°, kulminuje asi 7° pod svetovým rovníkom na meridiáne a zapadá v azimute okolo 170°. Pri polohe Slnka blízko týchto  - 7° v deklinácii (po jesennej a pred jarnou rovnodennosťou;  8.10. - 9.10. a  3.3. - 4.3.) sa v priebehu nocí družice v tomto páse postupne dostávajú do tieňa Zeme. Tesne pred vstupom do tieňa a tesne po ňom sa na solárnych paneloch družíc (orientovaných obvykle k Slnku) odrazí Slnko smerom k nám a družica na krátky čas (až niekoľko desiatok sekúnd) náhle zjasní. Z obvykle pozorovaných jasností (10. – 11. mag.) zjasnia družice na +4. až +3. magnitúdu (mohli by byť vidieť aj voľným okom). Pamätám sa na zážitok z roku 1992, ako na tieto záblesky netrpezlivo čakali astronómovia v Naučnom na Kryme počas našej návštevy; 40 cm „televíznym“ ďalekohľadom sledovali v širokom pásme vlnových dĺžok (12 kanálov) spektrá týchto odrazov s cieľom zistiť, z akých materiálov sú zostrojené solárne panely...

 

Najjednoduchšia je fotografická metóda dokumentovania úkazu. Nehybnou, pevne uchytenou kamerou s dostatočne veľkým zorným poľom, so stredom orientovaným na juh do výšky asi  35° nad horizontom robíme postupne za sebou asi 30-sekundové expozície (dlhšie by boli ešte výhodnejšie, ale svetelné znečistenie a prípadne Mesiac nad obzorom dokážu urobiť s oblohou svoje...). Začať môžeme približne pol hodiny pred miestnou polnocou a končiť asi pol hodinu po nej. Na jednotlivých snímkach môžeme potom v páse geostacionárnych družíc blízko meridiánu postupne (v smere otáčania oblohy) identifikovať záblesky od jednotlivých družíc tesne pred vstupom a krátko po výstupe z tieňa Zeme. V uvedené dni by sme to mohli robiť aj počas celej astronomickej noci, od večera do rána, ale družice blízko meridiánu sú ku nám najbližšie a budú zdanlivo aj jasnejšie.

 

K identifikácii družíc je vhodné použiť niektorú z vyšších verzii programu STELLARIUM, ktorý umožňuje aj zobrazenie družíc. Video alebo startrials snímka, zložená z jednotlivých expozícii (preto stabilný statív!) môžu záblesky vizuálne ešte viac zvýrazniť. Niektoré z nich môžu byť až tak jasné, že sa niet čo diviť, že lákali pozornosť lovcov UFO v minulosti. Oproti veľmi jasným zábleskom z družíc IRIDIUM, pohybujúcich sa malými uhlovými rýchlosťami (polárne dráhy vo výškach nad 800 km) sú zdroje týchto zábleskov celkom bez pohybu, hoci nie sú tak jasné.

 

 

RNDr. Miroslav Znášik

Krajská hvezdáreň v Žiline