![]()
S letmi zvierat na balistických dráhach už sovieti skúsenosti mali. Stále sa však nevedelo, či je vôbec organizmus schopný obrovské preťaženie pri štarte ako aj pobyt v beztiažovom stave zvládnuť. Projekt vynesenia živého tvora na obežnú dráhu Zeme bol niekoľko rokov v príprave. Po úspešnom vypustení Sputnika 1 dňa 4.10.1957 však sovieti potrebovali veci popohnať, aby stihli oslavy 40. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.
Sputnik 2 s Lajkou na palube štartoval 3. novembra 1957 z kozmodrómu Bajkonur. Čas štartu sa v rôznych zdrojoch líši, niekde sa uvádza 2:30 UTC inde 5:30 UTC. Nosnou raketou bola opäť upravená R-7 ako u Sputnika 1, k pôvodnej družici bol naviac primontovaný priestor pre pasažiera. Let bol úspešný a ďalšie prvenstvo sovietskej kozmonautiky obletelo svet. Hrdinkou celého príbehu bol pes Lajka - prvý pozemšťan vo vesmíre.
![]()
Až nedávno v roku 2002 predniesol Dmitrij Malašenkov, jeden z vedcov pripravujúcich let, na Svetovom vesmírnom kongrese (World Space Congress) v Houstone pravdu o jej osude. Po štarte stúpol Lajke tep takmer na trojnásobok a neskôr klesal len veľmi pomaly. Teplotu v kabíne mal systém automaticky udržiavať na 15°C, no postupne stúpla až ku 43°C. Telemetria po troch obletoch okolo Zeme už nevykazovala žiadne známky života na palube. Lajka uhynula na stres a prehriatie už 5-7 hodín po štarte. Sputnik 2 po 162 dňoch na orbite a 2570 obletoch Zeme zanikol v atmosfére 14. apríla 1958.
Neskôr v rámci príprav letu prvého človeka do kozmu, a teda už aj s návratovou procedúrou, nasledovalo Lajku mnoho ďalších zvieracích kozmonautov. Podobne ako ona, mnohí sa na Zem už nevrátili. Čajka a Lištička zahynuli pri nevydarenom štarte, Pčiolka a Muška pri návrate na Zem. Ďalší psí kozmonauti Belka a Strelka, Černuška a Zvjozdočka (posledná pred letom Gagarina) mali viac štastia a bezpečne pristáli na Zemi. Príbeh sučky Strelky trošku roztopil ľady studenej vojny. Po návrate mala s „kolegom“ menom Pušok šesť šteniatok. Jedno z nich Pušinku podaroval Nikita Chruščov americkému prezidentovi Johnovi F. Kennedymu. Vášnivá romanca medzi Pušinkou a Kennedyho teriérom Charliem priniesla na svet štyri šteniatka, a tak potomkovia psích kozmonautov dodnes behajú po svete.
Už vtedy vyvolal Lajkin let vlnu protestov a nevôle v radoch ochranárov i verejnosti. Oleg Gazenko, vedúci programu, s odstupom času a po rozpade sovietskeho zväzu vyjadril ľútosť nad vyslaním Lajky na smrť. Doktor Vladimir Yazdovsky, ktorý sa na programe priamo podieľal a pripravoval psov na let, mal Lajku pred letom vziať ku sebe domov, aby sa pohrala s jeho deťmi. Vo svojej knihe napísal, že pre ňu chcel urobiť niečo pekné, keďže jej zostávalo už len tak málu času. Keď technici zatvárali poklop Skutnika 2, lúčili sa s Lajkou bozkom na ňufáčik a slovami „veľa šťastia“. Hoci jej let trval len krátko, účel splnil. Bolo jasné, že sa let a pobyt vo vesmíre prežiť dá.
Zdroj: Wikipedia
Evka Neubauerová, Krajská hvezdáreň v Žiline
|
Lajka - prvý pozemšťan vo vesmíre (2017) |