Možnosť súčasne pozorovať meteorický roj aj jeho materské teleso je veľmi zriedkavým úkazom. Práve v najbližších dňoch sa mám takáto jedinečná príležitosť naskytne. Počas aktivity meteorického roja Geminidy sa k Zemi priblíži ich materské teleso 3200 Phaethon.

 

Phaethon objavili 11. októbra 1983 S. Green a J. K. Davies pomocou snímok družice IRAS ako slabý infračervený objekt s predbežným označením 1983 TB. Bolo to prvý krát v histórii, keď satelit na obežnej dráhe okolo Zeme našiel nový objekt. Po potvrdení objavu v optickej časti spektra (Ch. Kowal v r. 1985) dostal pre svoje dynamické parametre definitívne označenie 3200 Phaethon. Podobne ako syn boha Slnka – Hélia, Faëthón, sa asteroid neuvážene približuje ku Slnku a to len na vzdialenosť 0,14 AU, čo je menej ako polovica vzdialenosti planéty Merkúr. Vtedy sa povrch Phaethonu rozpáli na neuveriteľných 750° C. Družice NASA - STEREO, ktoré sa venujú pozorovaniam aktivity Slnka, zaregistrovali v čase okolo prechodu telesa perihéliom (najbližšie pri Slnku) dokonca jeho prachový chvost. Preto sa niekedy hovorí Phaethonu aj ,,kamenná kométa". 

 

V perihéliu dosahuje dráhovú rýchlosť až 109 km/sek. V perióde 523,5 dňa obieha okolo Slnka po výstrednej (e=0,889875) a sklonenej (i=22°) dráhe, pričom križuje dráhy planét od Merkúra až po Mars. Charakter obežnej dráhy radí tento objekt k asteroidom skupiny Apollo. Spektrálne analýzy, prezradzujúce niečo o chemickom zložení telesa, zasa do rodiny asteroidov Pallas, ktorá sa vyznačuje veľkým sklonom dráhy telies. 

 

Je zaujímavé, že prvé zmienky o meteorickom roji Geminidy sú až z roku 1862. Materské teleso roja bolo dlhú dobu neznáme. Krátko po objave Phaethonu si Americký astronóm Fred Whimple všimol, že 19 fotografických záznamov meteorov pravidelného meteorického roja má dráhy takmer identické s Phaethonom. Dnes sa za jeho zdroj považuje práve Phaethon. Zatiaľ nie je celkom jasné, ako sa materiál roja dopĺňa, či je to pozostatok možnej kometárnej aktivity, prípadne dôsledok fragmentácie objektu pri zrážke z iným telesom v minulosti. 

 

Geminidy dosahujú svoje maximum každoročne okolo 13. decembra, kedy môžeme pri ideálnych podmienkach pozorovať až 120 meteorov za hodinu. Radiant (miesto na oblohe, z ktorého meteory zdanlivo vyletujú) je blízko jasnej hviezdy Castor v súhvezdí Blížencov (Gemini), ktorá v tomto období vychádza už za večerného súmraku. V roku 2017 by malo očakávané maximum nastať v noci z 13. na 14. decembra, pričom nadránom už bude pozorovanie kaziť kosáčika Mesiaca (vo fáze 4 dní pred novom, východ 3:19 SEČ). Viac o Geminidách nájdete napríklad v našom staršom článku.

 

Zhruba v rovnakom období ako Geminidy sa mám ukáže aj ich materské teleso 3200 Phaethon. Začiatkom decembra sa bude jeho jasnosť pohybovať nad hranicou 14 mag. a mal by sa dať pozorovať aj menej náročnou technikou. Nájdeme ho vysoko na severnej oblohe v súhvezdí Povozníka. Magnitúda asteroidu bude postupne narastať na 11,4 a s väčším priblížením k Zemi bude zrýchľovať aj jeho vlastný pohyb po oblohe. 10. decembra 2017 ho nájdeme ďalekohľadom asi 2° pod jasnou hviezdou Capella a 14. decembra okolo 17:30 UT bude prechádzať najjužnejšími časťami jasnej otvorenej hviezdokopy M34. Práve v dňoch 14. - 15. decembra, niekde na rozhraní súhvezdí Perzea a Andromédy, bude Phaethon dosahovať najvyššiu jasnosť, okolo 10,7 magnitúdy. Najbližšie k Zemi sa dostane 16. decembra o 23:00 UT do vzdialenosti 0,0689 AU (čo je cca 27 násobok vzdialenosti Mesiaca od Zeme). Asteroid sa začne pohybovať južným smerom a pozorovacie podmienky sa budú zhoršovať. Po 21. decembri klesne jeho jasnosť pod 13 mag., postupne prejde súhvezdiami Ryby a Kozorožec a bude zapadať už v skorých večerných hodinách.

 

Geminidy sú jedným z najaktívnejších rojov súčasnosti, takže ak bude jasná obloha, určite si nenechajte toto vesmírne divadlo ujsť. Skúste si pri tom spomenúť, že v skutočnosti na vlastné oči sledujete zánik drobných častíc pochádzajúcich zo zvláštneho telesa, ktoré odvážne lieta nebezpečne blízko k  Slnku. Tí zdatnejší sa môžu pokúsiť nájsť Phaethóna pomocou ďalekohľadov priamo medzi hviezdami na oblohe. 

 

 

Krajská hvezdáreň v Žiline